Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Chladnejšie, jesennejšie, ale stále príjemné ráno na poľane Orlowa v Sliezskych Beskydoch – tri spacákové kukly sa za úsvitu liahnu na čistinke pod stromami. Po piatkovom pešovaní (TU) a nočnom jeleňom rujnom ručaní, ktoré nedalo spať, by to ešte chcelo trochu podriemať, ale rodiaca sa slnečná sobota láka vyraziť. Je tesne pred rovnodennosťou a východ je priamo za lesom, mapa ani hore na vrchole Orlowej neukazuje vyhliadkové bezlesie, tak skúšam uloviť východ slnka aspoň ponad pasienky pri najbližšej samote - lenže je z toho iba teplofarebný pásik

Keď je horúce leto dočasne prerušené ochladením s prehánkami, alebo keď na jar či na jeseň slnko ukazuje svoju silu, no nie je to ešte na letný dres, ale už ani na zimnú bundu. Vtedy sa hodí niečo medzi tým, voči vetru a dažďu odolnejšie, pritom ale tenké, pohodlné. Niečo, čo nevyvoláva pocit, ako by bol človek zabalený v igelite. Kolekcia FIANDRE (po taliansky Flámsko) od značky SPORTFUL   je určená presne na takéto, viac chladné ako teplé, ale najmä veľmi premenlivé podmienky, aké často vládnu počas známych cyklistických „jarných klasík

Sliezske Beskydy sú taký „horský ostrov“ v mori viacerých pohraničných Beskýd na našej severnej hranici. Ležia presne na sever od Čadce, menšia západná časť patrí Českej republike, väčšia východná Poľsku. Väčšinu ich rozlohy zaberá „Park Krajobrazowy“, ktorý chráni hodnoty spoluvytvorené prírodou a ľudským hospodárením. Pretože tu dominuje pestrá krajina samôt a malých horských hospodárstiev, ktoré tu zakladali už v stredoveku Valasi, premieňajúc kompaktné lesy na strakatú mozaiku lúk, pasienkov, políčok... A aj tých lesov je tu

Švajčiarsko - St.Moritz - Horný Engadin - Maloja - údolie Bergelu - Casaccia (1458) - Piz Duan (3135) Prvý krát som počul o tomto kopci pred rokmi ako o veľmi špeciálnej lyžiarskej túre, potom znovu minulý rok s tým že je to parádna túra pre tých čo nevyhľadávajú moc spoločnosť... Zhodou okolností som kedysi dávno spravil z vrcholu Badile fotku presne tým smerom... Auto som nechal na parkovisku pod serpentínami stúpania na Maloju a odtiaľ už značkovaným chodníkom pokračoval kopírujúc hlavnú cestu ku ruine starého kostola. Tu sa značka odpojí od hlavne

Tlačil sa mi do klávesnice aj názov Tour de Volcano, ale to by som vykrádal kopyrajty bystrickým organizátorom. Aj keď voľáko je ticho posledné roky, a to boli parádne žiletkárske preteky. Išiel som teraz rovnakým smerom, z Bystrice najskôr na Podbrezovú (potom Hronec, Sihla, Hriňová, Detva, Očová, Mičiná), ale nie presne ich trasu. Najmä z Podbrezovej na Sihlu, lebo som si konečne chcel prejsť Kamenistú dolinu. TdV ide z Balogu hore na Sihlu po hlavnej. Pred štartom som mal trochu rozpačité pocity, lebo v noci sa cez Bystricu, blízke Horehronie, a aj cez P

Dvakrát som bol na Hriňovskej, ešte v pôvodnom termíne v polovici júna, a dvakrát som sa exkluzívne uvaril. Preto som sa už vlani potešil jej preloženiu na september. Vtedy som sa tam ale nedostal, a teraz ma zase smrteľná hrôza objala, keď som videl predpoveď na 9.9.: žiadna jeseň sa nekoná, letné hice zúria ďalej. Ale aspoň noci sú už jesennejšie, chladnejšie, a po nich aj rána. Takže taktika bola hneď jasná: bežať rýchlo, lebo ráno mi bude zima, potom ešte rýchlejšie, aby ma ovievalo keď bude horúčava, a ku koncu najrýchlejšie, nech to mám u

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato. Mojím dnešným starostlivo

Najsevernejší a najvyšší podcelok pohoria Žiar sa volá Sokol, podľa druhého najvyššieho kopca v ňom. Najvyššie sú ale susedné Chlieviská (1024 m), no oveľa známejší je Zniev (985 m), tretí do počtu, na ktorého temene leží zrúcanina druhého najvyššie položeného hradu u nás. Pod ním, dole v podhorí, na západnom okraji Turčianskej kotliny sa krčí Kláštor pod Znievom, kedysi významné mestečko. Toľko na úvod ku miestopisu, nech je jasné, kde sme. A sme tu preto, lebo aj pri pohľade do mapy (najlepšie leteckej) je pekne vidieť ten kontrast zelen�

už ďalší víkend : 20.Košický MTB Singletrack Maratón – To najlepšie čo doma máme ! Košický MTB Singletrack Maratón tento rok oslavuje 20.výročie a to by ste si nemali nechať ujsť lebo číslo 20 rozhodne nebude len také číslo. Minimálne preto lebo podujatia sa okrem iných elitných pretekárov a Slovenských hviezd, zúčastní aj legenda tohto športu, Jaroslav Kulhavý. Český Olympíjsky víťaz, majster sveta, víťaz Cape Epic. Tento rok je podujatie aj v kategorii UCI C1 a zároveň sú to majstrovstvá SR v MTB maratóne.      „To najkraj

„A to sa ti z toho krúženia nezatočí hlava? Veď mňa by z toho aj porazilo,“ bolo asi prvé, čo som počul hneď po tom, ako som niekomu predstavil svoj plán zúčastniť sa Moldavskej dvanástky. O čo sa teda jedná? Je to jednoduché: Ráno o 7:00 vyrazíš na 3 km okruh s prevýšením 25 m  a 12 hodín sa tam môžeš krútiť. Podmienkou je odjazdiť minimálne 1 hodinu. Naráta sa ti počet kôl a kto ich má najviac, ten je víťaz. Tento rok to už bol tretí ročník v prevedení organizačnej skupinky Time4fun, ktorá toho robí oveľa viac ako len tieto prete

Kto pozná Prešov, vie, že v jeho blízkom okolí sa týči zopár výrazných vŕškov (bývalých sopiek), ako stvorených pre hrady. Veď aj na nich stáli aspoň štyri len v najbližšom okolí mesta. Ich ruiny v súčasnosti znovu ožívajú rekonštrukciami aj cestovným ruchom. Jedným z nich je Kapušiansky hrad, výrazne trčiaci na andezitovom, juhovýchodnom výbežku horského podcelku Stráže, ktorý je súčasťou Spišsko-šarišského medzihoria. Trčí tam vo výške necelých 500 m n. m. minimálne od 13. storočia. Na to, akú mal divokú históriu a koľkokrát b

Zhrešil som a hanbím sa za to! Lebo tento rok som sa na Rusínsky ultrabeh síce prihlásil, ale zbabelo iba na detskú trať R66. Ktorá mala inak 74 kilometrov, ale to je detail, aj tak je to iba pre mäkkýše. Prečo takýto ústup? No lebo behania po hranici okolo Dukly som si užil dosť na jar (TU) a chcel som si poobzerať aj pamiatky v iných dedinkách, ako v tých klasických na trase stovky. Organizátori mi ešte pomohli, keď tentokrát obe trate otočili oproti predošlým rokom do protismeru. Aj trošku modifikovali, ale nič podstatné. Každopádne výhovoriek som ma

„Veď to tu vyzerá ako pri pohľade z Brzotínskych skál na Rozňavu, keď sa rozlieva jesenná inverzia,“ povie si človek, keď sa pozerá z príjazdovej cesty k vysielaču na Televrinu smerom dole k pobrežiu na morskú hladinu. A aj takáto nečakaná myšlienka sa môže stať spúšťačom jej ďalšieho hľadania v Chorvátskej krajine. Mojich pár dní, ktoré som tu strávil s rodinou má podobný priebeh už ako minulý rok. Dačo pojazdiť na mtb, príliš sa pritom nerozbiť a to silovo a aj zostať celý pri prejazde krasovým územím, nenechať sa ani roztopiť n

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov