Turček - tunel – Bystrica: improvizačne a plnofarebne

Názov hádam dobre vystihuje filozofiu tejto prechádzky. Predposledná októbrová nedeľa totiž vyšla neskutočne, čo sa počasia týka. Mrazivé ráno, obloha vymetená, vzduch ostrý, po fronte prečistený a do toho všetky farby jesene v najjasnejších odtieňoch. Jeden z tých nemnohých „superturistických“ dní, kedy hádam aj prechádzka rúbaniskom je potešením pre oko. Zaniesol ma do Kremnických vrchov, na ich západné úpätie. Potreboval som sa odtiaľ dostať do Banskej Bystrice, ale na hlavných turistických trasách isto bolo plno ľudí – preto nastúpila tá improvizácia a hľadanie kadejakých bočných a turisticky neoficiálnych cestičiek, po značkách aj mimo nich. Kremnické vrchy majú samozrejme tých možností strááášne veľa.

Cestou zo zastávky vlaku v Turčeku som preto najskôr poobzeral miestne „atrakcie“, pomimo značiek som sa vyštveral na hrebeň ku známemu tunelu, zbehol som na druhú stranu kúsoček po žltej, odpojil som sa na prevažne asfaltovú bežkársku trasu, vedúcu popod východné úbočia hrebeňa, po ďalšej žltej som zostúpil na „nižšie poschodie“ a po Rodinnom chodníčku a pomedzi nové domy som zo severu obišiel Kordíky, aby som sa už po zelenej značke prehupol do Starohorských vrchov a precupital cez krásne lúky pod Sokolím, Riečanské sedlo a Laskomer so známym vysielačom až dole do mesta, vynoriac sa na Medenom hámri, v parčíku cisárovnej Sissi.

Trasa približne tridsaťkilometrová, dobrá na výživnú, celodennú prechádzku, tak na 7 – 8 hodín. Kto by si chcel toto takto zopakovať, hore je GPX, dole animácia z Relive a ešte nižšie bohatá fotogaléria, na ňu ale pozor, ostré farby vypichujú oči - aj keď som to všetko fotil iba telefónom :-) Takže škoda ďalej komentovať, popisy sú pri fotkách. Hádam len to, že na tejto trase, v jej okolí a všeobecne v Kremnických vrchoch je ciest a chodníkov požehnane, takže každý si tu môže vymyslieť tú svoju správnu improvizáciu.

Rišo Pouš