Stred Európy a blízky vesmír

Severná časť Kremnických vrchov v okolí Krahulí a Skalky je známa hlavne Bielou stopou SNP a množstvom trás pre bežecké lyžovanie. Mimo zimy sa po nich dá motať peši aj na bajku do úmoru. Zaujímavých miest je tu veľa, toto bude o jednom príjemnom prechádzkovom okruhu (asi na 6 hodín) so začiatkom aj koncom v dedine Turček.
Horný Turček je zaujímavo „obkľúčený“ z troch strán železničnou traťou. Popod tú vedie zo stredu dediny zeleno značená cyklotrasa na Krahule, popri starom gotickom kostolíku a popri symbolickom strede Európy. Na našej mape ešte nebola vyznačená, na mape vo fotogalérii je to tá krikľavo žltá čiara. Lepšie informácie o cyklotrasách v Kremnických vrchoch sú na stránke www.krahule.sk v sekcii Turistika - jedna zaujímavá práca geografickej olympiády. Naša cyklotrasa ide najprv lesom po bahnitej, hrboľatej a miestami dosť strmej zvážnici, pre turistu na bicykli nič moc.

Nad lesom na lúkach je úplne iný svet. Symbolický stred Európy je síce len jednou z viac ako 40 lokalít, ktoré si na tento titul robia nárok, ale turistov aj politikov priťahuje. Koníky sa tu chrumkavo pasú, kostolík svieti do diaľky a z neďalekého Trnovníka je parádny výhľad na Kunešovskú planinu, Kremnicu a Kremnické vrchy. Na tento kopček s krížom vedie nenápadná odbočka z cesty na Krahule, popri vodojeme. Pri pohľade od Kremnických Baní vraj toto bralo pripomína ležiacu ľudskú hlavu.

Pokocháme sa a sme nazad na červenej značke, ktorá nás vedie po asfaltke na Krahule, ale odbočuje z nej hneď na hornom konci dediny. Tu sa dá posedieť v prístrešku na začiatku bežeckých trás. Na smerovníku je ukazovateľov „na mrte“, ale červená prikazuje pešiakom štverať sa pomedzi nové „skromné“ chaty a krížom cez zjazdovku. Na Krahuliach je dnes asi viac chatárov ako obyvateľov, ale je to zároveň jediná obec u nás, ktorá má podľa zákona právo na tabuľu aj v nemčine (Blaufuss) - sme v srdci Hauerlandu, nemeckého ostrova na strednom Slovensku.

Nad lyžiarskym strediskom je stúpanie lesom na Skalku mierne, je dokonca možné vybrať si z viacerých ciest. Bežkári tu v zime musia mať raj, dokonca aj odpadkové koše sú na odpočívadlách. Na Skalke je stavenisko, Kremnica má veľké plány vybudovať tu celoročné centrum cestovného ruchu. Zatiaľ to tu koncom novembra 2009 vyzeralo dosť pusto. Hlavne že na lyžovačku bude treba dva lístky, lebo sú tu dvaja majitelia vlekov. Na novú zjazdovku nadávali už v predstihu bežkári, lebo preťala nástup na severný okruh Bielej stopy - našťastie je tu nová obchádzka po hrebeni poza vysielač. Zo strediska je to po červenej len kúsok k tunelu, ktorý od 14. storočia slúžil na dopravu medzi Kremnicou a Banskou Bystricou, tak sme samozrejme nevynechali príležitosť preskúmať, v akom stave je jeho zvyšok pár rokov po rekonštrukcii. Ešte že existujú dobrovoľníci...

Návrat do Turčeka dolinou po zelenej nič moc – v doline samé rúbaniská, za mokra blato a široká zvážnica. Zaujímavý je tu azda len začiatok unikátneho Turčekovského vodovodu (zhruba v strede doliny), ktorý pomáhal kremnickým baniam už v 15. storočí. Z dediny sa ešte oplatí zájsť na vyhliadku nad vodárenskou nádržou – je to asi 15 minút po modrej. Upozorňujem ale, že značka dnes už ide po južnej strane nádrže – na mape vo fotogalérii je zmena vyznačená, takisto približné miesto vyhliadky. V dedine za severným podjazdom popod železnicu (na prístupovej ceste k hrádzi) je aj smerovník s nápisom „verejná vyhliadka“.

Rišo Pouš