Livigno MTB II

          Passo d´Eira – La Vallaccia – Val Viola – Forcola di Livigno – La Stretta
Zobudili sme sa na úžasnom mieste do krásneho dňa. Výšľap do sedla Passo d´Eira (2210m) z Livigna idem druhýkrát v živote. Vtedy v 2007 sme šli naťažko, ďalekoplazecky. Nie je ťažký, ani dlhý – vskutku príjemný na ráno i na večer. Cesta viackrát pretína Bikepark Mottolino. V sedle odbočujeme doprava smerom k vrcholu Monte della Neve. Neodolali sme pokušeniu skúsiť si zopár klopiek, hupačiek a skokov v bikeparku. Na tie ozajstné prekážky však treba ťažší kaliber.

Zjazdík do dedinky Trepalle nejdeme po ceste, ale chodníčkom nad asfaltkou. Trepalle je malá dedinka, má však jedno prvenstvo. Je najvyššie položenou, celoročne obývanou v Taliansku. Pri farskom kostole je nadmorská výška 2069m a obec sa tiahne až do sedla Passo d´Eira 2210m. Ak by sme zobrali túto druhú výšku, tak je obec najvyššie položenou v celej Európe. Trepalle znamená „Tri gule“.

Vlado s nami dnes už zo sedla nepokračoval. Ostal sa celý deň motať po singletrackoch nad Livignom. V Trepalle odbočujeme s Janom doprava do doliny La Vallaccia. Je to pomerne široká a dosť dlhá dolina. Dolinou vedie úzka asfaltka, ktorá sa za posledným statkom mení na šotolinohlinu, a tá sa zas po chvíli mení na turistický chodník. Tu chodník už nie je príjemný na šľapanie, lebo vedie popri potoku , vo svahu, po balvanoch a po veľkých trsoch trávy. Čiže záverečná časť doliny sa ide s bicyklom na pleci. Prostredie je však nádherné. Dolina je úplne trávnatá a trocha mi pripomína okolie Carauntohillu v Írsku. Keď sa naše pohľady prehupli cez sedlo, naplnili nás pocity šťastia. Ukázali sa trojtisícovky s ľadovcami. Nezabudnem, ako majestátne pôsobili. Pokrátkom doplnení energie začíname zjazdovať. Opäť to nie je len taký obyčajný zjazd. Z Passo della Vallaccia (2614m.n.m.) na križovatku s cestou do Val Viola o 700m nižšie. Úvod po kameňoch, potom strmým chodníkom s voľnými kameňmi, potom po hladkej hline v tráve a na záver veľmi rýchla šotolina, kde sa len tak práši. To všetko technicky náročné, s nádhernými výhľadmi. Rýchla šotolina skončila, keď sa stretla s asfaltkou vedúcou k Rif. Val Viola. Tento výšľap je vcelku mierny v nádhernom prostredí popri jazerách. Celý čas je čo obdivovať.

Na záver sa stáva technicky veľmi náročným. Nie pre jeho strmosť, ale pre veľké balvany. V podstate je to tak na hrane, čo sa ešte dá šľapať. Keď už je sedlo na dosah, šípka usmerňuje cyklistov doprava a odkláňa nás tak trošičku vedľa. Toto sedlo vraj používalo veľa cyklistov pri akciách Transalp, no v hornej časti na pôvodnej trase je chodník nezjazdný. Preto urobili Švajčiari túto úžasnú vec, a pre cyklistov vybudovali chodník vedľa. Tento však nie je nijako vyumelkovaný a je vidieť, že ho robili ľudia, ktorí tomu rozumejú. To čo tu vedie celou dolinou, si je ťažko predstaviť človeku, ktorý doteraz jazdil len po rozrytých slovenských lesoch. Vypľuje vás to pri Bikehoteli. Tu má cyklista k dispozícii minidielničku, veľkú pumpu s tlakomerom a možnosť vyvaliť sa na trávu a len tak si polebediť. Zjazd pokračuje veľmi rýchlou jemnou šotolinou a končí na hlavnej ceste vedúcej na Forcola di Livigno. Tu si už zaslúžime obed pred posledným kopcom.

Na Forcola di Livigno 2315m prichádzame, keď je už v tieni dosť chladno. Je tu príjemný Duty Free obchodík, kde si za skvelé ceny kupujeme fajnový syr, džús a colu. Čaká nás už len zjazd po ceste do Livigna. Nám však ešte nestačí. Zo sedla máme pekný rozhľad a v spolupráci s mapou sa rozhodujeme spraviť si ešte zachádzku do sedla La Stretta 2476m. Vieme, že budeme mať bicykle aj na pleciach, no nevadí. Je tu obrovské nadšenie pre jazdenie, je tu skvelý parťák a je to to najúžasnejšie miesto, na ktorom môžeme byť. Čo to sa ide aj v sedle, hoc tento chodník vedie vo svahu strmom miestami okolo 45°. Niketoré úseky sú zabezpečené reťazami. Je to zaujímavý pocit, keď človek už maximálne rozjazdený zbadá pri riadítkach reťaz. Expozícia miestami uberá cyklistovi na dychu.

Z áut v doline na ceste sú angličáky. Zo sedla som dal všetko v sedle. Strmosť miestami ohromujúca, povrch horská hlina miesená ostrými kamienkami, miesta obnažené až na skalu a expozícia, ktorá by vás najradšej strhla do doliny nekontrolovaným kotrmelcom. Dolu je cesta prekrytá betónovými galériami, aby autá neohrozovali padajúce kamene. Slovom extrémne ťažký zjazd. Po absolvovaní najťažších pasáží, keď nás čaká už len pohoda pomedzi kravy sa ešte chvíľu necháme opájať eufóriou, pocitom blaha a zaraz sa už ani kolená netrasú. Do Livigna prichádzame už za šera po trati maratónu Pedaledda. Tento deň sa už nedá viac rozplynúť. Ideme si navariť. Nekonečná dobrota:)

Mapa: Kompass 96 – Bormio, Livigno, Valtellina
Dĺžka: 77,8km
Prevýšenie: 2565m

                                Marián Surničin