Livigno MTB I

Alpisella – Mora – Umbrail – Forcola – Trela – Pila

    Pri mojích ďalekoplazeckých potulkách alpskými priesmykmi som stále sníval o MTB prechodoch alpskými sedlami, dlhých zjazdoch dolinami s ohromnými prevýšeniami, o ťažkom technickom jazdení s malým batôžkom na chrbte. Dlho som akosi nevedel, ako na to. Nie každá dolina je dobrá na zjazd, nie každá na výjazd. Až som raz objavil skvelý zdroj informácií, presne o tom, čo som hľadal. vetroplachmagazin.sk Ten chlapík robí presne také túry, aké ja chcem. Celé som to prelúskal, dokonca viackrát, aby som sa zorientoval a zapamätal si miestopis.
    V Livignu sme spali pri infocentre na začiatku dediny pri jazere. Nikto nemal nič proti ani keď sme chodili na benzínpumpu po vodu a na toaletu. Taliansko, to je pohoda.

    Z Livigna sme vyrazili šotolinovou cestou popri jazere k ústiu doliny Valle Alpisella. Do sedla Passo de Alpisella je to poctivý výšľap šotolinovou cestičkou o takmer 500 výškových metrov. Sedlo je 2299m vysoko. Zjazd k jazeru Giacomo di Fraéle je najprv po šotoline, no po chvíli odporúčam odbočiť doľava na turistický chodník, ktorý je nádherným singletrackom. Prichádzajú prvé pocity eufórie.

    Pri jazere sme odbočili doľava na Passo Val Mora 1934m. Toto sedlo je v lese a vpodstate ani neviem, kedy sme ho prešli. Pomaly klesáme pohodovým singlom popri riečke do Švajčiarska. Malebná alpská krajina. Pasienky, lesy, hory, kravy, výhľady, slnko, šotolina pod kolesami. Horná časť doliny je v podstate rovina. Pôvodne sme plánovali robiť okruh cez Passo Gallo, no teraz sme sa rozhodli radšej pre zjazd veľmi rýchlou a kľukatou šotolinou až do dedinky Santa Maria im Munstertal. V zjazde som opravil defekt a chlapík v pneuservise mi koleso veľmi ochotne natlakoval na mojích obľúbených 4,5bar. Dokonca pohľadal redukciu na galuskový ventil.

    Dali sme si obedík a začali stúpať na Umbrailpass 2506m, čo bolo vyše 1100m prevyšenia. Stúpanie je najprv asfalt, potom šotolina a na záver opäť asfalt. Také typické alpské, dlhé, veľa serpentín, nádherné výhľady, krásne namáhavé. V sedle odbočujeme doprava na turistický chodník do sedla Bochetta di Forcola 2768m. Opäť sme na euforickom singletracku s výhľadmi na Ortler a jeho ľadovce.. Tu sa robia také fotky, ktoré keď vidíte v časopise, tak ich ani neberiete vážne. To predsa nie je možné... Záverečných pár metrov treba hodiť bicykel na plece a zapózovať fotografovi. V sedle sú zvyšky opevnenia ešte z prvej svetovej a kúsok pod sedlom budova starých kasární. Zjazd je opäť značne euforický. Technicky trocha náročný len v hornej časti, kým sa nezmení na šotolinu. Skaly, tráva, hlina, kamene. Zabudli sme odbočiť na Bochetta di Pedenolo. Dosť ma mrzelo, že sme zabudli, no už ma to prešlo.

    Šotolinová cesta je z tých technicky náročnejších šotolinových ciest. Expozícia by bajkerovi neodpustila jazdeckú chybu. Skoky cez korytá na odtok vody sú totálnou chuťovkou.
    K chate Solena jazdí MHD z Bormia a ľudia si vychutnávajú slnečný deň. Pridávame sa. Lavička s výhľadom na Lago di Cancano, už len trocha jedla a nádherné pocity zo skvelého jazdenia ma napĺňajú šťastím.

    Cestou popri jazere cez tunely a priehradný múr sa dostávame k ústiu doliny Val Trela. Stúpanie k usadlosti Casine di Trela je veľmi prudké šotolinové. Pri statku odbočujeme doprava na Passo di Val Trela . Slnko je už nízko, farbí nádherne. Čaká nás už len zjazd dolinou Val Pila. Chodník touto dolinou je špeciálne upravený pre bajkerov. Špeciálne, to je lopatami, hrabľami, krompáčmi a minibagrom. Singletrack. Ak niekto hovorí, že sa nad niečim rozplýva, tak tu som sa ja totálne rozplynul. Klopky, hupy, kamene, hlina. Predstavte si úžasný singletrack. A tento je ešte krajší.

    V spodnej časti treba kúsok vystúpať doprava do svahu a napojiť sa na chodník vedúci cez Val Alpisella. My sme však šli stále popri potoku a odmenou nám boli brody ľadovou vodou naboso. Okruh uzatvárame cestou popri Lago di Livigno. Večer pri varení na parkovisku pri jazere s horami na krku a pálenkou v krku už len vstrebávame dnešné zážitky. Toto bola túra, na akú sa nezabúda. A zajtra bude ďalšia.

Dĺžka 89km, prevýšenie 2703m.
Mapa: Kompass č. 96 Bormio, Livigno

    Marián Surničin