KADE? TADE! Príbehy tých, čo značia a udržujú naše turistické trasy

Turistické značky... Poznáme ich všetci, ktorí chodíme do prírody. Ticho nás sprevádzajú našimi potulkami a považujeme ich tak trochu za samozrejmosť. Aké je ale pozadie ich vzniku? Kde sa tu zobrali a kto za tým stojí? Vedeli ste, že sú celosvetovo unikátne a zapísané do nehmotného dedičstva Slovenska? Ako môžeme prispieť k ich udržiavaniu, aby slúžili aj generáciám po nás? Na tieto a mnohé ďalšie otázky súvisiace so značkovaním vám odpovie ešte relatívne teplá kniha z vydavateľstva Žurnál KADE? TADE!

Je treťou knihou trilógie o ľuďoch v horách. Kým prvá sa venovala chatárom na horských chatách, druhá vysokohorským nosičom, táto predstavuje akýsi náhľad do zákulisia značkovania. Pootvorí vrátka do tajov organizácie a princípov fungovania, objasní historický vývoj tejto tradície, no hlavne predstaví šedé eminencie, ktoré sú akýmisi predstaviteľmi celej skupiny značkárov. Odhaľuje svet značkovania zo širšieho pohľadu, kde prosto nestačí len rozoznávať farby a vedieť namaľovať pásik. Vyzdvihuje chuť, zanietenie, oddanosť, či dokonca lásku ako podstatu fungovania tohto systému. „Je akousi poctou všetkým, čo značia a udržujú naše turistické trasy.“

Prvý pohľad, či dotyk s touto knihou zanecháva dojem. Jej rozmery 215 x 280 mm a úctyhodná hmotnosť 1153 g, pevná šitá väzba a luxusne vyzerajúci látkový prebal s výraznou razbou poukazujú na kvalitu prevedenia. Obsahom táto kniha prekvapí. Ako dlhoročná značkárka, ktorá do danej problematiky trochu vidí, som mala isté konkrétne očakávania. Tie neboli naplnené, ale dostalo sa mi úplne iného pohľadu na značkovanie. Na jednej strane od ľudí (autorov), ktorí jeho podstatu ešte len objavujú, a na strane druhej od ľudí (predstavených v knihe), ktorí vedia, koľko úsilia, času, financií a ochoty sa za každou jednou značkou skrýva. Texty sú doplnené nespočetným množstvom ilustrácií a fotiek, ktoré dotvárajú celkový obraz. Čo sa fotografií týka, sú v knihe použité na mňa až príliš rozšafným spôsobom, kde svojou veľkosťou a počtom často až rozbíjajú celistvosť textu. Autori si dovolili do väzby zaradiť aj množstvo čistých strán, čo podľa niekoho možno „prevzdušní“ obsah, no na mňa to pôsobí ako plytvanie priestorom a zbytočné nafukovanie objemu. V každom prípade je však kniha podareným prínosom k téme značkovania na Slovensku a ako motivačná alebo náborová literatúra môže zafungovať fakt dobre.

Čo dodať na záver? Snáď už len myšlienku z knihy, ktorá v jedinej vete vyjadruje dôležitosť zachovania značkárskej tradície na Slovensku:

"Odhaduje sa, že ak by sa o údržbu trás a značenia prestali značkári z akýchkoľvek dôvodov starať, do piatich rokov by sa začalo prejavovať opotrebovanie značenia a iných prvkov, do siedmich rokov by zarástli menej používané trasy, no a o zhruba desať rokov by nasledoval kolaps systému.“

Jaraba