Krásnu októbrovú sobotu 19.10. sa na Hrebienku opäť stretli horskí nosiči a dievčatá aby po letnej sezóne oslávili jej záver už tradičnými pretekmi. Tento rok sa konal už jubilejný 40. ročník Sherpa Rallye. Unikátne preteky kedysi odštartoval na Popradskom plese Viktor Beránek a na začiatku sa na štart postavilo osem nosičov. Pri príležitosti tohto jubilea sa na štarte na Hrebienku rozdávali pamätné plakety. Viac už vo výbornom videu od Joža Kubániho. Krásne počasie prilákalo na štart výbornú účasť 30 dievčat (20kg) a 62 chlapcov (60kg). Ich cieľo

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Ako sa už stáva zvykom, počasie prekonáva svoje vlastné rekordy a po vlaňajšom rekordne teplom septembri nastalo tento rok rekordne teplé celé leto. September však našťastie zjesennel a J100 sa tak vrátila ku svojmu dobrému zvyku a znovu bola jesenne plnofarebná. Tomu pomohol aj fakt, že Ľubka F. a jej organizačný team objednali na tento ročník také počko, že to nemohla byť náhoda: v piatok dažde, v nedeľu dažde, no v sobotu medzi nimi bežecký takmer ideál. Chladno, čiastočne slnečno, bez vetra. Piatkovým frontom umytý vzduch tie farby ešte zvýrazň

Pred pár dňami preletela Vetroplachom smutná správa o odchode skialpinistu Mira Bíreša. Nebol to len skialpinista, ale v prvom rade perfektný otec, manžel a samozrejme kamarát. Nie hocijaký, ale taký ten „Do dažďa“. Osudnou sa mu stala práca v hore.... Keďže je Vetroplach žánrovo vyhradený, dovolím si pár spomienok naviac na Mira ako Skialpinistu. Veľké „S“ je na mieste, tak ako málokedy. Boli sme partia zo zadných lavíc zvolenského gympľa. Každý iný a všetci rovnakí. Klasická socialistická mládež. Miro na učenie nebol, minimálne na memorov

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Koncom augusta 2024 som sa cez voľný deň zmobilizoval, naložil bajk do auta a po prejazde cez passo Bernina zaparkoval na známom parkingu Sfazú. Už asi dva roky tu vyberajú parkovné, teda automat na mince. Platí sa 1chf za hodinu od 8 do 18. Beriem aj batôžtek s vecami na prezlečenie a teniskami a na bajku zamierim cez Val di Campo a passo Viola ku talianskej chate Federico Valgoi in Dosdé. Livigno Alps, Terra Magnifica. Dole nájdete odklik k článku venovanému špeciálne iba tejto chate. Necelé dve hodiny aeróbnej aktivity a už zdravím známych, mám šťastie a stretva

Tak to máme takmer za sebou. Čakalo nás už iba posledné kolo. Od jari a prvého zašliapnutia do pedálov na svahoch Košútky, to ubehlo napokon celkom rýchlo. A že sa blíži jeseň, tak aj posledné kolo bolo naplánované už na 17:30 hod namiesto tradičnej 18-tej. Ale pekne po poriadku. Pre mňa to bol vcelku zaujímavý deň, od jeho prvých chvíľ. Lebo vždy, keď som sa chystal na niektoré z kôl, tak som musel ešte ráno pred odchodom do práce pripraviť veci do auta, nahodiť nosič bicyklov na ťažné, utekať do práce, potom rýchlo z práce, nahodiť sa do cyklis

Rieky v Čiernej Hore tečú vďaka hornatému reliéfu v hlboko zarezaných dolinách, často až v kaňonoch. Najznámejší a najhlbší je kaňon rieky Tara, vraj druhý najhlbší v Európe (po dagestanskom Sulaku) a jeden z najhlbších vo svete, s úctyhodnou hĺbkou až 1300 m. Vďaka svojim prírodným hodnotám je súčasťou národného parku Durmitor, zaradeného aj do prestížneho zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO a v r. 1977 bolo jeho územie zaradené v rámci programu Man and Biosphere (tiež pod patronátom UNESCO) do zoznamu svetových biosférick�

Vytrvalostných MTB pretekov je na Slovensku celkom málo. Či je to nezáujmom organizátorov alebo samotných pretekárov mi asi neprináleží rozoberať, ale ak sa nejaká nová objaví a prekoná aj prvé detské problémy a v kalendári podujatí nechá svoju niekoľkoročnú stopu, tak si určite zaslúži pozornosť. Jedným z takýchto podujatí je určite aj Hrešnianska 6-hodinovka pod taktovkou košickej Bicycle Garage a moldavskej Time4fun. Tento rok už sa písal jej tretí ročník a keďže som bol na každom jednom, tak môžem zhodnotiť, že tento bol ten najlepší z tý

Kto ide po D1 okolo obce Ladce, nemôže si ho na okraji Strážovských vrchov nevšimnúť – lebo z neho poriadne odhryzol kameňolom, slúžiaci od r. 1889 ako zdroj suroviny pre známu cementáreň. Z vrchnej hrany lomu je ale pekný výhľad na Považie, vedie tam aj červená značka (aj keď taká nejaká divná, začína len tak v strede lesa), vzadu za kopcom je pekná krajinka striedavých lesov a lúk, taká typická pre Strážovské vrchy, a na okraji lomu vyrástlo v r.2013 najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Divné umiestnenie síce, ale zaujímavý areál. Takž

Najvyšší kopec pohoria a národného parku Durmitor má 2523 m, ale veľmi nedominuje okolitej krajine, lebo nižších dvojtisícoviek je okolo neho viac ako dosť a viaceré sú také „solitérnejšie“. Pri pohľade zdola je to skôr najvýraznejší brdok v hrebeni väčšieho masívu. Je samozrejme z druhohorného, bieleho vápenca, je súčasťou rozľahlého Dinárskeho horského systému, je samozrejme takmer holý, len s ostrovčekmi tráv a kvetov, lesy na jeho severnom úpätí dosahujú asi do 1700 m a nad nimi kosodrevina do 2200 m. V horúcom balkánskom lete sú to

Tento živý banský skanzen blízko Banskej Bystrice je všeobecne známy, aj tu na Vetromagu sme sa oň už párkrát obtreli (odkazy dolu), ale vždy na tlstých gumách. No samozrejme, že tam vedie aj asfaltová cesta a už pár rokov je na nej dokonca aj žiletkársky komfortný povrch, tak nesmie tento cieľ chýbať ani v „žiletkárskej“ sekcii. Cesta je dosť široká, aj dva autobusy by sa obišli, jeden bezpečne obíde aj cyklistu. Výhodou/nevýhodou (podľa počasia a ročného obdobia) je poloha v tienistom lese, slnko na cestu zasvieti len popoludní, priamo od západu,

Cima Piazzi je najvyšší vrch tzv. Livigno Alps. Nachádza sa medzi Livignom a Bormiom a je významný nielen výškou, ale aj rozľahlosťou svojho masívu, svojím zaľadnením na severe a neprístupnosťou svojich strmých úbočí. Je to kopec, na ktorého vrchol je to zo všetkých strán ďaleko. Prvý raz som sa s ním zoznámil pri pohľade zo sedla bajku, pri zjazde zo Stelvia terénnym variantom cez Bocchetta di Forcola ku jazeru Cancano. Je to vrchol - dominanta, hlavne pri pohľadoch zo severu a SZ je nepriehliadnuteľný a jeho nedostupnosť zvýrazňuje ľadovcový prstenec.

Takto to vyzerá, keď sa niekomu už nechce organizovať veľa ultraakcií, alebo skôr - keď už nevládze. Tak jednu z nich zruší (Hriňovskú). Ale ako správnemu workoholikovi mu to nedá pokoj a hneď namiesto nej vymyslí niečo iné. Veď len trochu uberieme kilometráž, odstránime hnusné úseky, otočíme to do protismeru, zmeníme miesto zázemia... A je z toho Kokava trail. Inak zaujímavý, taký „teenagerský“ formát. Lebo dospelých stoviek je dosť, aj detských päťdesiatok, ale niečo medzi tým chýba. Kratšia Rusínska dajme tomu, Zázrivá tento rok nebola.

Toto je začiatok malého seriáliku s niekoľkými tipmi na pešiu turistiku v jednom z najmenších, najmladších, ale čo je podstatné, aj krajinársky najkrajších štátov Európy. Čierna Hora má asi 14 000 km2 a niečo cez 600 tisíc obyvateľov, jadranské pobrežie, ale najmä má hory - a ešte aké! Obrovské, siahajúce v podstate od nuly do 2500 m, patriace najmä do Dinárskej horskej sústavy. Zväčša vápencové (čiže krasové), preto dramaticky formované zlomami, vrásnením aj vodnou eróziou - jednoducho pastva pre oči. Menej už pre nohy, lebo poriadne strm