Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako

Máš návštevu, tá chce ísť von a von je hnusne. No, polohnusne, ešte sa dá ísť. Ale fučí hnusný od severozápadu, jemne mrholí a okolo obeda má začať snežiť. Tak sa treba zašiť na svahy, otočené na východ. A pretože sme v kotline, dá sa aj to. A že v Turčianskej, bude aj vyhliadka z toho závetria. Čiže vyrážame z Kláštora pod Znievom - len kúsok po zelenej smerom na hrad, ale stočíme to doľava na lesné cesty po úbočiach, po ktorých som sa nedávno ešte motal na bajku ( TU ). Po nich dôjdeme pohodlne, aj keď možno trochu monotónne lesmi, na

Koncom novembra by sa dalo povedať, že je to na dobrej ceste. Sneh sa pomaly zbiera vo vyšších nadmorských výškach a na tento dátum je optimistické, že sa už dlhšie šlape na Chopok z obidvoch strán. Dobre sú na tom Martinské hole, hrebeň Krivánskej Malej Fatry, videli sme už na nete aj lyžiarske video s lavínou zo Západných Tatier. Z utajených zdrojov už sa šušká aj o aktivite vo vyšších výškach VT. Šlapači už otvorili sezónu na Kráľovej holi a z poľskej strany VT idú správy o bohatej nádielke na Kasprovom vrchu a okolí. Sneženie prišlo hlavne ak

Dažďový studený front poriadne očesal listy zo stromov, jeho zvyšky clonia slnko a poriadne tlmia jesenné farby, ale zase Podpoľanie je strakato pestré celý rok - a malo sa ku obedu vyčasovať, až do skorojasna. Takže hop do vlaku a išlo sa – doma v Turci ešte mrholenie, okolo Zvolena už suché cesty a nad Ostrôžkami už sa nad hlavou aj modrá nesmelo ukazovala. Podpoľanie (v zmysle tej klasickej lesno-lúčnej krajiny s rozhádzanými samotami) je priestorovo široký pojem, takže sa sem ráta aj táto prechádzka najzápadnejšími výbežkami Stolických a Vepo

Zimná sezóna 2023/24 sa nám už nezadržateľne blíži a tak sme už tradične položili pár otázok nášmu skialpovému reprezentatntovi. Od minulej zimy vyzerá, že sa toho pomenilo dosť a tak sa bolo na čo pýtať, ale poďme pekne poporiadku: Ahoj Jakub, aktuálne si na sústredení v Bormiu, ako sa darí? Máte sneh? Dal som si trochu načas a odpisujem až z ďalšieho sústredenia, ktoré som zahájil na Stubaii. Po pár dňoch tam som sa presunul do Tignes a tento trip ukončím prvým kolom Svetového pohára vo Val Thorens. So snehom je to celkom fajn. Nakoniec, vidieť

Pred pomaly sa blížiacou zimou 23/24 vyťahujem z archívu ešte jednu spomienku na pamätnú kovidovú sezónu 20/21. Ráno 26. marca 2021 som už vedel, že môj čas sa naplnil a o pár dní sa vraciam späť domov na Slovensko. Ráno vyrážam od hotela po bežeckej stope do záveru doliny. Viem, že dnes to žiadny extrém nebude skôr plánujem nejakú pokojnú rozlúčku s dolinou. Mám za sebou rekordnú sezónu môjho života počas ktorej sa mi podarilo povymetať pavučinky v doline a spraviť moje dva najlepšie výlety vôbec a tak si v peknom počasí pokojne šúcham smer Lej

Keď sa ťa jeseň opýta, v čom chceš behať v zime, do ozajstnej zimy sú tu napríklad tieto elastické cégéčka (CG = ceplé gace) od Karposu, z bežeckej kolekcie LAVAREDO. Ich hlavným znakom je vysoká priedušnosť v kombinácii s parádnym zateplením, aj keď na úkor odolnosti proti vetru a vode - lebo výrobca počíta s tým, že v prípade potreby lepšej ochrany budú prekryté ešte niektorými z bermudových kraťasov, prípadne dlhými nohavicami LAVAREDO RAIN. A pretože patria do bežeckej kolekcie LAVAREDO, spoločným znakom s letnými elasťákmi je veľ

„Pred ôsmou pred domom! Ide sa na západ slnka na Temešskú skalu, predtým sa ešte pomotáme po Rokoši.“ Takému rozkazu sa nedalo odolať, lebo dostať sa spojmi z domu hocikam do okolia Prievidze je pre mňa poriadna telenovela (a takto na dušičky zvlášť). Tak sa poslušne veziem a potom s radosťou vyťahujem stuhnuté telo z auta pred krčmou v Nitrianskom Rudne. Dáme vraj okruh cez Košútovu skalu, Rokoš a Malý Rokoš, Pinkovie viechy, zachádzku k jaskyni Brložná diera a nazad sa vrátime cez Plevňu a Predný Rokoš. Podvečer sa potom presunieme do Temeša,

Tento rok to do Álp nijako nevychádzalo. Všelijako som plánoval, nedalo sa. Chcelo to náhradný plán. Mal som sen sa raz pozrieť do Nepálu na osemtisícovky, tak prečo to odkladať. Fero hneď povedal, že dobre, že ide okolo Anapurny. Števo by aj chcel ísť, ale sa mu nechce, aj to čosi stojí. Ale kedy, keď nie teraz? Keď sme prileteli do Kathmandu, hneď sa mi tam páčilo. Mal som z toho veľmi dobrý pocit. Preprava bicyklov dopadla na jednotku, šofér nás čakal na letisku, ubytko OK, transfer na ďalší deň zajednaný. Šofér s nami šiel najprv na úrad, kde sa vyb

Jednoduchý, asi dvadsaťkilometrový okruh, niečo cez osem hodín s častým posedávaním a vychutnávaním. Pohodová prechádzka po plnofarebných októbrových lesoch pohoria Vtáčnik, po jeho západných svahoch, v podstate okolo Bystričianskej doliny, po chodníkoch a cestách, kde aj nedlho po daždi už to nečvachtá vďaka poréznemu, sopečnému podložiu. Začali aj skončili sme na parkovisku Sekaniny v ústí Bystričianskej doliny a neznačeným, ale dobre prechodeným (lebo lezcami používaným) chodníkom sme sa vyštverali pod steny známej lezeckej lokality Hrádo

Takýto známy, priam povinný okruh tu na Vetromagu ešte nemáme? Treba napraviť!  A najlepšie poriadne, plnofarebne. Našťastie v polovici októbra už Liptov naplno zakvitol jesennými farbami a našťastie pred príchodom studeného frontu sa urodila krásna, slnečná sobota. Neoplatilo sa zaváhať. Vyložil som sa z osobáku v Liptovskej Teplej, lebo sa mi nechcelo po hlavných cestách z domu smerom na Liptov sa magoriť, a aj z iných príčin. A zvolil som smer „v smere hodinových ručičiek“: čiže najskôr po severnom „pobreží“ do LM. Lebo tam neskôr, okolo

39. ročník Sherpa Rallye sa konal na mieste svojho vzniku, na trase Popradské pleso - Chata pod Rysmi. Daždivé počasie zamiešalo kartami a bolo jasné, že to nebude moc na prekonávanie rekordov. Našťastie sa silný vietor posledných dní, ktorý odfúkol kadibúdku na Rysoch, utíšil, a aj keď bolo vlhko, nemrzlo. Nosiči zase nie sú z cukru, a tak sa krátko po pol dvanástej odštartovalo aj v daždi. Na chodníku bolo treba miestami brodiť mláky vody, v serpentínach ku Žabím plesám si zase bolo treba stopu prerážať proti prúdu vody, ale najrýchlejšie dievky (a ro

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

  V sobotu 14.10.2023 odštartoval zo Štrbského Plesa vo Vysokých Tatrách už 38. ročník najstaršieho slovenského horského behu Psotkov memoriál, ktorý so svojimi partnermi usporadúva Slovenský horolezecký spolok JAMES, ako spomienku na obete horolezeckých expedícii na najvyššiu horu sveta Mount Everest v rokoch 1984 a 1988. Súťažilo sa tradične na dvoch tratiach, kratšej s parametrami 26km a prevýšením 1600m a dlhšej, ktorá má úctyhodných 38km s 2500m prevýšením a beží sa formou časoviek.  Absolútnym víťazom tohto extrémne náročného b

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného