Zase raz si hlava povedala, že telo už isto zabudlo na príkoria, ktoré mu naposledy nachystala, že je čas znovu vystúpiť z komfortnej zóny a pokúsiť sa posunúť osobné limity. Ale aj nové miesta spoznať, nech to má nejakú pridanú hodnotu. Mám rád logické červené línie na mape a po VKM som logicky poškuľoval už dlho. Pár kúskov z nej poznám, pekné sú. Lenže... Nie je náročná len parametrami (vraj 248 km a 10 500 v. m.) a logistikou (pre stredoslováka). Pre niekoho aj monotónnosťou, Furt v takom zelenom tuneli, len les a chodník. Kľukatosť je ď

Čudné prepojenie, že? Ale malo to svoju logiku: chcel som pobehať niečo dlhšie a zároveň v „rovníkovom“ počasí končiaceho mája (ráno pekne, ale dusno, popoludní dážď) sa mi nechcelo na konci pri čakaní na spoj odkvapkávať pod seba niekde ďaleko od domu, ako zmoknuté kura. Tak som sa ráno odviezol do Považskej Teplej a indiánskym behom som zamieril domov. Takmer najkratšou cestou, podľa pohľadu do mapy. Nakoniec to bolo síce „trochu nadplán“ vďaka niekoľkým improvizáciám a neplánovaným zachádzkam, ale vlastne to malo všetko, čo som chcel: pru

 Čo človeku ako prvé napadne, keď sa chystá na maratón na horských bicykloch a takmer celý týždeň pred štartom silno prší, večerné správy zamestnávajú kalamitné situácie na vodných tokoch, diskusiu k pretekom krášlia fotky zablatených tátošov, ktorým sa už ani kolesá nedajú točiť a organizátor radšej deň pred štartom skráti trasu o 5 km a vynechá povestné lúky, ktoré na záver vytrestajú v prípade dažďa všetku techniku? No asi len to jediné: „Kam som sa to zasa vybral?“ Ale po poriadku. Maratón v Rajeckých Tepliciach evidujem už

Kozie chrbty, malý horský hrebeň medzi Popradskou kotlinou a údolím Hornádu. Učupený medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, malý veľkosťou ale veľký a nedocenený svojím významom... Toľko základné info k lokalizácii našej polohy. Kopčeky nad Popradom sú v podstate akousi náhradou za park, ktorý by ste v tomto meste márne hľadali. To, čo ale v meste nie je, je bohato k dispozícii v neďalekej Kvetnici a okolí. Parkujeme na Visovej. Cestnom sedle v smere od Popradu do Spišského Bystrého (Kubachy) Na pravej strane cesty v smere od Popradu je miesto pre parkovanie p�

Nechce sa mi nejako na bajku do terénu zatiaľ, ktovie prečo...  Asi že je čistý a furt prší :-) Takže keď po daždi na prvého mája oschli cesty, vyšiel Oskar a vyskytla sa možnosť spolujazdy (rozumej visenia v háku), nahodil som cesťák do vlaku a vybral som sa objavovať s miestnym znalcom cesty na pomedzí Považia a Valašska. Taký príjemný okruh to mal byť: z Púchova cez Vršatské Podhradie, Červený Kameň, Brumov – Bylnici, Vsetín a Kohútku nazad do Púchova. Asi 130 kilákov. S tým, že skúsime nejaké skratky, aby sme sa vyhli hlavnej ceste pred

Mladá, ale dobre zorganizovaná stovka v česko-rakúskom pohraničí. Na túto stovku som prišla náhodou. Keďže som kvôli Covidu nemohla ísť na Leteckú 100, hľadala som náhradu a dostala som tip na toto podujatie. Zároveň ma lákalo vyskúšať po prvýkrát štart do noci. 28. apríla podvečer prichádzam do obce Trhové Sviny. Z miestneho kostola sa ozýva spev, prakticky hneď pod kostolom je umiestnená vinotéka :-) Asi na omšové víno :-) Bez problémov nachádzam kaviareň, kde bude prebiehať registrácia. Z bežcov som tu zatiaľ sama, objednávam si čaj a nesmelo

Na konci minulého roku bol v Poprade otvorený nový cyklistický obchod Tatrybike - Trek. Nie je to žiadna maličká predajňa ale poriadny obchod. Poriadny nielen v zmysle veľkosti ale je v ňom aj čo obdivovať... Keďže takéto novinky fanúšikovia cyklistiky pod Tatrami neregistrujú každú chvíľu tak sme sa rozhodli projekt predstaviť a vyspovedali sme človeka, čo za tým všetkým stojí: Michala Kručaja Ahoj Mišo, my sa poznáme dlho ale na začiatku ťa trošku predstavíme: Odkiaľ pochádzaš a aký je tvoj vzťah k cyklistike? Pochádzam z Dolného Smokov

Zádielská dolina je medzi lezcami známa aj ako Slovenská paklenica. Samozrejme podobnosť čisto náhodná... V týchto miestach, ktoré sú už dnes národným parkom (ako Paklenica :) sa dajú okrem iného aj pekné prechádzky absolvovať a preto si dnes predstavíme takú základnú a na výhľady asi aj najkrajšiu z nich. Parkujeme na parkovisku pri vstupe do kaňonu na konci obce Zádiel. Ešte mimo sezóny je tu kľud, pár áut a v samoobslužnom automate si viete zaobstarať aj nejakú colu a chipsy :) Po krátkom pohľade do mapy sa rozhodujeme. Zbadajúc na mape prvý chod

Ondrejisko/Borovniak 1272m. je oficiálne najvyšší vrch Slovenského raja. (opravujem pre doplnenie info: oficiálne je najvyššia v Slovenskom raji Predná hoľa, 1545m.n.m Príde mi to ako keď sa hovorí o Elbruse ako o najvyššom vrchole Európy... ale nevadí. Výhľady sú z neho veľmi pekné a ako tip na takú pohodovú nenáročnú poldennú túru ho určite môžeme len odporúčať. Keď už na Slovensku zvykneme hovoriť o cestovnom ruchu, tak kvalitne a nielen vyznačené chodníky na takéto miesta sú úplný základ. Nie je to tak dávno čo sme písali o neďalekom obno

Posledný aprílový deň sa uskutočnili v Bystričke pri Martine už tradičné cyklistické preteky. 12. ročník časovky v jazde do vrchu na horských bicykloch, nuž nebolo to ani kontinuálne do vrchu a ani tie horské nie je presne povedané lebo kto chcel aj na graveli mohol. Už dávnejšie sa mi do uší donieslo o tomto včasnom jarnom meraní si kondície a teraz sa mi podarilo aj to zažiť naplno... Rišo už ako domáci Turek (či turčan?) kedysi jeden report spísal a tak sme sa po rokoch k tomuto podujatiu dostali znovu. Legenda hovorila o veľkolepom a masami obľúbenom

Ultra dlhý pohyb v teréne je dnes v móde, to je fakt. Ale ako sa pred 16 rokmi začali u nás objavovať tie súčasné ultraakcie, počnúc Lazovkou, Stíhačkou, Ponitrianskou stovkou a ďalšími, nabralo to všetko viac taký športový, súťaživý, behavý charakter, mám dojem. No na druhej strane väčšina tých akcií má v podtitule slová „diaľkový pochod a ultrabeh“ a zväčša aj celkom milosrdný časový limit – takže do behania a pretekania nenúti každého. Je tu stále (a našťastie) veľká skupina ľudí, ktorí si dlhú štreku radi prejdú, ale krok

Lazová stovka 2023, najstaršia z mladých - 16. ročník, už druhý rok po covide zase v tradičnom, jarnom termíne. Každý tam išiel s inou motiváciou a osobnými predsavzatiami, niektorí možno ako novici skôr s otázkami v hlave a miernymi obavami typu „panebože, čo nás to len čaká...“. A ja skúsený starý vlk som si po štyroch účastiach tentokrát povedal, že nech sa deje, čo sa deje, budem si ju vychutnávať naplno. Ako sa to dá, o tom je tento návod. Tak v prvom rade sa treba vopred prihlásiť. To si najprv vychutnáš ten pocit, že si hrdina, leb

Nie je to tak dávno, čo sme sa prvýkrát zatúlali s lezečkami a lanom na Machnatô. Lezecká oblasť v srdci Demänovskej doliny je (nielen) Liptákom dobre známa. Svoju históriu píše už niekoľko desiatok rokov a vyrástli v nej celé generácie milovníkov vertikálneho baletu. Pre nás to však bolo niečo nové. Naklusali sme plní nadšenia, bez patričnej prípravy či znalostí miestnych pomerov. Zorientovať sa v množstve sektorov a ciest bez sprievodcu bol však pre nás tvrdý oriešok. Len zlomok línií má pri nástupe svoje označenie a správne odhadnúť obtia

Na úvod trochu geológie: Slovenský kras bol pôvodne vlastne podmorským cintorínom kadejakých malých pravekých potvoriek, ktoré si tam milióny rokov v pokoji kameneli. Ale alpínske vrásnenie im nedalo pokoj, zdvihlo celý ten blok vápenca nad hladinu a dotlačilo k nám. Ďalšie milióny rokov vodná erózia pílila, až to hučalo, a z pôvodne jednej dosky dnes máme sedem menších – krasové planiny Koniar, Plešivská, Silická, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska a Jasovská sú zároveň jadrom národného parku. A už dlhšie mi vŕtalo hlavou, ako ich všetky l

Že by sme aj mohli niečo pobehať, keď sa má na veľkonočnú nedeľu vyčasiť, nie? Bola požiadavka budúceho bývalého kamaráta. Že dobre, súhlasil som a navrhol Malé Karpaty alebo niečo tam v subtrópoch, kde by mohlo byť po snehoch a dažďoch suchšie. Ale že nie, že on niečo bližšie nakliká, od Púchova na západ. Súhlasil som, a tým som spravil jednu obrovskú chybu, majúc iné povinnosti a zabudnúc na geologické pomery valašských Beskýd vo vražednej kombinácii s doterajším usmokleným počasím. Takže keď dorazil printscreen a gpx, len som jedno le