Jarné rozjazdenie v Bystrickej vrchovine

Na východ od Banskej Bystrice, smerom pod Poľanu, ležia nízke guľaté vŕšky, kryté striedavo lesmi, poliami a najviac asi lúkami. Ale hlavne pretkané hustou sieťou ciest a chodníkov, kde sa dá do nekonečna blúdiť, najlepšie na bajku. Pod kolesami väčšinou šotolina, neveľa technických pasáží, rýchle a komfortné zjazdy, mierne tiahle stúpania... Ideálny kút na jarné rozjazdenie. A ukážkové počasie prvomájovej stredy nedovolilo sláviť sviatok práce celý deň len prácou, tak som aspoň popoludní na pár hodín vyrazil.

Na začiatok rozcvička proti prúdu Hrona, po jeho ľavom brehu, po frekventovanej „cykloceste“, ktorá samozrejme bola plná ľudí. Smerom od BB na Ľupču z nej vybieha viacero odbočiek do vrchoviny, tá prvá na Môlču. Ja som mal ale zamierené do jednej z posledných, ktorá dlhým plynulým stúpaním vedie ponad Ľubietovú do Povrazníka. Len na začiatku bolo do kopca treba zrýchliť: trochu adrenalínu popri „indiánskej“ osade :-)

Potom už les, vyššie na hrebeni lúky a polia a ďalekéééé výhľady. Len obloha bola dosť do biela, obzeral som sa, či sa búrkový mrak odniekiaľ nevyrúti. Povrazník som intuitívne trafil (treba sa držať „hrebeňa“) a vynoril som sa priamo „v city“ - pri zastávke a prameni chutnej vody. Komu by sa nezdalo tankovať medzi domami, o kus vyššie doprava, nad bytovkou, už nad dedinou, je ďalší prameň. Žiadalo by sa tadeto povyznačovať viac cyklotrás, nie len jeden cyklosmerovník na križovatku zapichnúť - lebo možností je tu ozaj dosť, ale aj na nesprávnu cestu sa dá rýchlo vojsť. Minule som tu po stúpaní dolinou vbehol priamo medzi maštale a zlostné psiská :-)

Z dediny daváj popred družstvo, pri bytovke doprava do dlhého traverzu lesom, ktorý ma vyviedol nad Ponickú Lehôtku. Že som z dediny dobre odbočil, naznačila značka „zákaz vjazdu“ :-) Príjemná lesná cesta, len miestami trochu poznačená ťažbou najnovšej kalamity. Na záver prudší krátky zjazd von z lesa na krásne lúky Ponického krasu - z rozkvitnutých čerešní a trniek snežilo, ostatné stromy mali každý iný odtieň zelenej, a tá vôňa dookola!

Poniky podo mnou vľavo, cesta do doliny Driekyňa (ktorá je tiež veľmi cyklopozitívna) vedie doprava. Beriem to stredom a spúšťam sa do krasovej dolinky Pôlč. Potok vľavo od cesty sa stráca a len pár krasových jám naznačuje jeho podzemnú cestu. Cesta rovná, brzdiť netreba, len si trochu rýchlosť užiť. Ešte míňam ďalšiu odbočku do Driekyne, využívam ju na posledné fotky a o chvíľu už valím lesom dolu do Veľkého Plavna, kde uzatváram okruh a už len šprintujem nazad do BB popri Hrone na kofču s Vetroplachtímom. Celé to malo o niečo viac ako 50km. V BB „na mieste činu“ mali síce len kofotiny, ale zo tri len tak zasyčali.

Rišo Pouš