Tour de Terchová

Terchová sa na jednej z tabúľ v centre chváli, že v okolí má vyznačených viac ako 250km cyklotrás. Takže je na čase preveriť možnosti. Hlavne značenie, lebo to vo viacerých oblastiach Slovenska dokáže skôr zmiasť ako pomôcť. Začínam na námestí – cez potok oproti obecnému úradu a infocentru je cyklomapa aj smerovník, naježený šípkami na všetky strany.

V pláne je okruh okolo doliny potoka Struháreň, ktorá z centra vybieha na severovýchod a v ktorej je rozložená väčšina terchovských osád. Aj tá najzbojníckejšia. Pekne po hrebeňoch a svahoch s výhľadmi do doliny, aspoň tak si to predstavujem podľa mapy.

Na úvod je to jednoduché – za hasičmi doprava do ulice Na Úboč, na stĺpe je názov ulice aj céčka zo štyri – moje je to oranžové (č. 8431), zároveň náučný chodník. Za posledným domom doľava, radím 22/32 a daváj po spádnici na kopec. Cesta v úvoze, rozbitá, no pekný začiatok na odplašenie cykloceprov :-)

Ale po pár stovkách metrov sa sklon mierni, rozhľad sa zväčšuje, aj prvý infopanel je tu. Po temene Úboče sa preplietam cez diery v krovinách na medziach, okolo zvyškov terasových polí do osady Vyšní Berešovci. Na pravoboku v protisvetle pózujú Rozsutce, vľavo vzadu Mravečník, cez ktorý sa budem vracať. Tu sa blúdiť ani nedá, ale aj značenie je perfektné.

V osade staré drevenice a nová betónová (!!!) cesta. Vysvetlenie za rohom – stádo nových „chalúpok“, o akých sa Jurajovi J. ani nesnívalo, tak cestu potiahli aj k starým chalupám. Tu je jediná dilema na celej trase – pomedzi novostavby ešte nezaznačili cyklotrasu. Mapa pomohla a už sa štverám k osade Kýčera.

Tak toto nedá ani profík!!! Zas úvoz, strmina strašná, vodou vymletá a na dne voľné šutre. Aj dolu by bol problém. No len kúsok, pri osade ďalší panel a pohodička cestička až na Poľany (730m) pod Pupov vrch. Tam božia muka, dva smerovníky a plynovod :-) A pri lavičke vrece na odpadky!

Na Poľanách sa napájam na zelenú (náučný chodník, cyklotrasa aj turistická je zelená) a mal by som ísť popod kopec na sever traverzom. Ale času dosť, ide sa na Pupov! Bajk do ruky a tlačiiiiiť! Mapa sľubuje zhora kruhový výhľad. Zdola to tak nevyzerá.

Zdanie neklamalo, hore okolo smerovníka borievkový prales a len obmedzené pohľady na juh na Fatru a na západ na Kysuce. Zato zjazd nazad stojí za tú námahu! Strmý, ale nie brutálny singlík po spádnici, pekne technicky hravý, ani si netreba veľakrát gate o zadné koleso drať. Len jeden či dva spadnuté stromy krížom. Iba nesmie ísť nik oproti :-) Podľa stôp najmä miestni motorkári...

Znovu na Poľanách, odtiaľ až do osady Šípková pohodová štrková cesta (miestami prastarý asfalt), ako stvorená na rodinné výlety :-) A s peknými výhľadmi, najmä na protisvah doliny, kade sa budem vracať. Cestou osada, ktorú si domáci akosi nevedia správne označiť: U Jánošov či Jánošíkovci? Hlavne že je jasné o koho tu ide :-)

Po miernom zjazde v osade Šípková doprava a hore dolinou do osady Balátovci (fúha, riadne haciendy!). Oddych, asfalt. Za osadou žltá aj modrá cyklotrasa odbočuje na zvážnice doprava, ale mne sa nechce. Chce to niečo technickejšie aj do kopca :-) Možnosť tu je: rovno vedie žltá pešiacka značka a mapa sľubuje výstup lúčnou cestou a vyššie v lese traverzom bežkárskej cesty pod Kýčeru. To by sa predsa malo dať jazdiť! Na hrebeni sa napojím na tú modrú cyklocestu (č.2426).

Ide sa. To ešte neviem že tu sranda rýchlo skončí :-) Lúky síce hej, ale dávno nekosené, s trávou po pás, cesta len zarastený úvoz. Cestou dve romantikuš stodoly ako orientačný bod, lebo značka nikde. Vyššie lepšie, tráva kratšia, aj stĺpiky so značkami, ale po napojení na bežkársku cestu (zároveň modrá cyklotrasa) jeden polom za druhým. A poriadne staré, lebo obchádzky sú poriadne prechodené. Sem asi veľa turistov nezablúdi, tak načo by to domáci upratovali? Viac prenášam ako jazdím, ale už sa vynáram pod Kýčerou. Pauzička, treba vymotať trávu z prevodov :-)

Konečne zas krásne lúky po širokom hrebeni, ale aj so širokou zvážnicou. A ťažia tu fest, na ceste hrubá vrstva ani nie prachu, ale púdru! Smrť pre ložiská, radšej idem po tráve vedľa. Výhľady sú najmä na sever – vidno cestu z Oravy na Kysuce aj vodárenskú nádrž Nová Bystrica, ale hlavne obrovské holoruby. Pohľady na juh cez dolinu sú zriedkavé, ale krajšie.

Pod Zázvorskou Kýčerou pozor! Treba zabočiť prudko doľava, aj keď cesta ide aj rovno. Ale smerovník navedie. Nasleduje najhorší mordor, ale niet ho kade obísť – jedine sa spustiť do doliny. Po zalesnenom hrebeni Vojenného nejde spevnená zvážnica, len hlinený tankodrom. Hlbšie koľaje som ešte nevidel – ako toto dajú po ťažbe do poriadku??? Nedajú, veď načo... Úplne super boli dve miestne tetušky, ktoré cestou odhadzovali nabok malé konáriky, vraj aby cesta pekná bola... Zjazd na lúky pri osade Káčerovci bol totálny adrenalín, jazda medzi koľajami miestami ako po kladine, za mokra nemysliteľné.

Ale ešte jeden bonbónik ma  čaká! U Káčerovcov mením farbu – modrú (2426) za žltú (8428) cez Mravečník, tou by som sa mal dostať až do Terchovej. Ale pohľad do mapy dáva tušiť nejakú záludnosť :-) Výjazd z osady je ešte príjemný, ale prichádzam pod kopec a neverím, že toto niekto naplánoval pre bajkerov: svahy Mravečníka sú jedna obrovská plešina a cyklotrasa ide hore pekne s pešiackou modrou priamo po spádnici, stredom toho rúbaniska!!! Tlačím a neverím – miestami je problém ísť pešo, okolo len tráva po pás a konáre pod nohami, značky ani niet kam dať. Ale zrazu hluk – nado mnou bager! Rozširujú tu zvážnicu (asi na diaľnicu), vraj sa po jej serpentínach dá až odspodu. Tak využívam aspoň vrchnú polovicu. A hore ďalší bager, a ešte väčší . Aspoň že sa slušne uhol :-) Ak to bude takto aj dolu do dediny, tak vďaka.

Začiatok zjazdu od vrcholového smerovníka vyzerá zas adrenalínovo, klasická zvážnica – spádnica. Ešte že je sucho... Ale to je aspoň cesta! No je to krátke a od blízkeho drevoskladu už len kilometre zvážnice až do Vyšných Kameniec. Tak to zas nie! Nenápadná odbočka na modrý turistický chodník prudko dolu lesom vyzerá lákavo, aj je to zo začiatku pekné a technické, len potom sa zhora pripojí „hlboká orba“ :-( No, nakoniec sa to našťastie zmení na normálnu zvážnicu a vypľuje ma to na lúky nad centrom Terchovej. Oproti vidieť plechového Jánošíka a dáke sídlisko z dreveníc pod svahom za ním. O chvíľu som v dedine, presne tam kde som ráno začal.

Záver? Značenie parádne, niektoré úseky ciest už menej, na vine je ťažba. Ale vyblbnúť sa tu dá dokonale, možností je... Väčšinou síce zvážnice, ale chodníčky turistické sa využiť dajú, ak ich človek pozná, alebo to riskne. Za celý deň som nestretol ani nohu, ak nerátam chodiaci bager :-) Ale ani studničku s vodou, na to treba v lete myslieť! Ono to zas nie je dlhé, dá sa to obehnúť za nejaké 4 hodinky (peši odhadom tak za 8).

Rišo Pouš