Zo Strečna na Martinské hole – štvorhodinová oddychovka

Chcelo to niečo krátke v rámci časových možností a niečo na zahriatie v tuhej zime. Preto takáto trasa. Stále do kopca a jednoduchý a rýchly odjazd z Holí do Vrútok. Inak aj v zime je orientačne jednoduchá, to sa tiež ráta :-) Zo Strečna do sedla Rakytie je to najjednoduchšie – od hlavnej poza hrad po červenej, za poslednými domami sú dve možnosti. Po cyklotrase (lesná cesta), alebo po červenej (strmšia lesná cesta). Popri nej vedie aj plynovod, tak aj keby sneh značky zafúkal, dá sa (oranžovo-čierne tyče). Teraz boli obe cesty prehrnuté až na hlinu, aj na bajku by sa tou cyklotrasou dalo. Lebo v sedle majú lesáci lanovku a drevosklad. Snehu okolo Strečna v lese bolo koncom januára minimum, našťastie na ceste tak akurát na výšľap, dole by som to neriskoval.

Medzi sedlami Rakytie a Javorina zasnežená zvážnica, len jedny zafúkané staré stopy, ale príliš na široko. Niekto šiel dolu na lyžiach. Čím vyššie, tým viac snehu, hore som dokonca rozmýšľal, že si zalyžujem lesom zo zvážnice na zvážnicu. Tam kde sa zvážnica a značka (a plynovod) v sedle Javorina točia do protismeru o takmer 180 stupňov. Ale odolal som, v lese sa to stále len tvárilo ako v tých frírajderských filmoch, ale nebolo to ono:-)

Doteraz pohodové stúpanie, za Saračníkmi je ale najvýživnejší stupák tejto trasy, na Úplaz. Najprv úplazenie rúbaňou (treba sa držať pravej strany), potom ešte strmšie dospelým, našťastie dosť riedkym lesom (značky sú husto na stromoch). Dá sa aj pokľučkovať keď treba. Hlavne že je tadeto nakreslená cyklotrasa :-) Trochu väčší problém v zime je vyššie, kde sa sklon síce zmierni, ale ide sa mladinou. Značka nikde, chodník nikde, konáre po zem a blízko seba. Ale stačí sa držať hrebeňa. Vyššie sa to otvorí do takej hrebeňovej „pololúky“ a tam už sa dá stopa vybrať.

Medzi Minčolmi a Hoľami niet čo hovoriť, tvrdá a rovná stopa, len troška hrboľatá. Predsa len pešiakov sa tu motá viac ako šľapiek. Z Minčola tých pár metrov som lyže radšej zniesol - kvôli číhajúcim kameňom, ale aj škoda by bolo pásy odliepať. Na Hole som prišiel zarovno s ohlasovanými frontovými mrakmi, tak už len zjazdovka, „olympijský“ výsek v lese a partizánsky freeride. Ten ma potešil, lebo sa dal zlyžovať až dole. Tu na turčianskej strane bolo koncom januára aj dole v kotline oveľa viac snehu ako „v závetrí“ v Strečne. Aj stopa dole na zvážnici parádna, pekne som sa zviezol na lyžiach až do Vrútok.

Rišo Pouš