Veľká Fatra: na Šiprúň cez Nižné Matejkovo a ďalej až do Ľubochne

Čiže najskôr po červenej z Podsuchej, dolinou. Susedným Vyšným Matejkovom ide známa cesta na Smrekovicu, ale aj tu v Nižnom by sa žiletkár vyzúril  - čím vyššie, tým lepší asfalt. Úplne dole sa predháňajú chatári, kto postaví bombastickejšiu haciendu. Spodná časť doliny je krajšia, najmä skalnaté svahy stoja za obzeranie. Čím vyššie, tým intenzívnejšia ťažba, ale najmä vysoko na svahoch - dnom doliny je to stále celkom fajn prechádzka. Až po takej hodine chôdze, keď asfalt skončí, začína mordor, našťastie krátky. Značka ide pár stoviek metrov dnom doliny, zároveň po potoku a zároveň tu zúria traktory, si viete predstaviť...

Ale potom už amfiteáter záveru doliny s veľkou lúkou a hore medzi stromami už presvitá lúčne sedielko medzi Šiprúňom a jeho menším susedom. Smer je jasný a treba ho mať na pamäti – lebo značka poriadne zostrmie, ako sa vnorí do pravej fatranskej pralesnej divočiny, a miestami sa stratí, ako obchádza prameniská a polámané stromy. Tadeto moc ľudí nechodí, tak ani chodník nie je veľmi zreteľný. Zhora sem trafiť, no – pre neznalého dosť problém.

Po východe z lesa (na správnom mieste) je to už jasnejšie - vyššie vo svahu vidieť skalku so značkou a na horizonte žltý stĺpik. Ale ani na vrchol Šiprúňa netrafí odtiaľ každý len tak podľa značiek. Lebo na lúke jednoducho nie sú. Chodník našťastie v tráve vyšliapaný je. Hore potom nula výhľadu, treba si zájsť kúsok ďalej – tam sa otvoria lúky a z nich panoráma od Západných Tatier cez Prašivú až po Smrekovicu. Cestou hore pomedzi stromy ešte samozrejme dáke priehľady ponad Vlkolínec a Sidorovo do dolného Liptova. Tým je Šiprúň vybavený, oplatilo sa.

Tak nazad dole na lúky okolo oboch Šiprúnskych sediel, odkiaľ sú tiež geniálne výhľady na sever – od Krivánskej Fatry po Tatry. Aj Babia hora vzadu svieti. Výhodou je slnko za chrbtom, toto sú ozaj jedny z najkrajších výhľadových polôh Veľkej Fatry. A zároveň je to taká križovatka, rozbieha sa odtiaľto (a spod blízkeho Vtáčnika) veľa trás, kade sa dá zliezť do civilizácie.

Najdlhšia je tá najzápadnejšia - po modrej do Ľubochne cez Maguru, Červený grúň a Kútnikov kopec. Asi aj najmenej frekventovaná. Ale veľmi pekná. Cez Maďarovo a Chabzdovú a čiastočne až na vrchol Magury je to po lúkach s ďalekými rozhľadmi. Potom veľmi príjemný chodník lesom, zväčša takým typicky divokým, fatranským, až do sedla Poľana. Na dlhých úsekoch vedie v traverzoch. A zas lúky v predpolí Kútnikovho vrchu, ku koncu aj s typickou panorámou so senníkmi.

Zostup do Ľubochne vedie takmer výhradne po príjemnom lesnom chodníku. Až na záver je sprznený vyholeným koridorom pod elektrickými vedeniami a najnovšie aj čerstvými rúbaniskami. Hádam ten zničený chodník po ťažbe lesáci opravia. Vopred ďakujeme :-)

Rišo Pouš