Ultra Krass po druhý rass

Dobre som si vlani tipol! Detské ultrabežecké trate naberajú raketovo na popularite, tak niet sa čo diviť, že druhý ročník slintania nad výhľadmi a krívania po škrapoch v okolí známej Zádielskej tiesňavy bol v zime vypredaný bleskovo rýchlo. 250 miest sa minulo ako teplé rožky. Síce ako vždy, na štart zopár ľudí neprišlo, ale v sobotu 26. apríla o siedmej ráno sa spod Turnianskeho hradu vyhrnulo do boja poriadne vojsko. Organizácia vďaka známym ksichtom „Made in SUT“ šliapala ako dobre namazaný stroj. Možno sa aj v noci pred štartom namazal, ktovie...

Jediné, čo Belo a spol. totálne nezvládli, bolo počasie. Na Východniarsku, to vedia zariadiť trópy alebo lejaky. Tu? V piatok popršalo, ale len tak, žeby sa neprášilo. V noci začalo duť poriadne vékávé, takže ráno už žiadne blato. Postupne to odfúklo aj všetky mraky, takže vzdúšik priezračný, obloha modrá, v kombinácii so sviežou zeleňou radosť drieť. Ešte aj teplota bežecky ideálna, takže ak sa niekto trochu klepal pred štartom, stačilo mu rozhýbať sa hore hradným vrchom a bol v komforte. A ten vietor aj parádne dochladzoval prepálené motory, kde bolo treba. V cieli potom tričková pohodička.

Ale kým sa k cieľu prepracujeme, pome na trať. Vlastne nie, lebo sa nezmenila (55 km / +2400 m) a všetky podstatné kecy o nej sú vo vlaňajšom reporte TU . Ani mäsožravé škrapy erózia nestihla zahladiť, to bude treba pár miliónov rokov ešte počkať. Zatiaľ si treba pozrieť trochu väčšiu fotogalériu tuto nižšie, isto sa tam viacerí nájdu. Ďalší sa možno nájdu na Zonerame , tam je fotiek viac a aj vo väčšom rozlíšení. Ostatné a podstatné je priamo na stránke pretekov TU , vrátane výsledkov.

Ani víťaz sa nezmenil, Matej Oravec sa len trochu viac flákal ako vlani. Aj tak to stihol ako jediný pod päť hodín. Medzi ženami suverénne Eva Mareková, aj keď lanský víťazný ženský čas nepokorila. Tak o čom ešte točiť, keď všetko už bolo inde povedané a okomentované, a aj lepšie ako tu? Možno len zas o nejakej tipovačke, či El Prezidente o rok dvihne limit – lebo tomu (zdá sa) bráni najmä príliš malé parkovisko, ktoré sa počas bežných dní zdá naopak až príliš veľké. Možno sa len tešiť na tretí ročník, alebo toto pobehanie brať ako tréning na augustovú „ Východniarsku “, ktorá síce z dospelej stovky schudla na tínedžerských 85 km, ale práve to bol zámer - prilákať a vychovať ultranovicov, aby si tam prišli dvihnúť ego a posunúť svoje limity. Ak už napríklad Ultra Kras dávajú „s prstom v nose“. Pome na to, šialenci!

Rišo Pouš