Tatranská šelma ultra 2016

Len tretí raz zaťala pazúr do žuly tatranskej (aj do vápenca ku koncu) a už je z nej taká celebrita, že bolo vypredané dlho pred „predstavením“. No hej, extrémy dnes priťahujú a pribúda aj tých, ktorí si síce na „stovku“ ešte netrúfnu, ale bežné behy v teréne im už nestačia. Lenže pozor, toto nie je beh, ale tancovanie na špičkách po kameňoch. Nielen výkonnosť, ale aj schopnosť sústrediť sa, nezakopnúť, balancovať, mávať rukami a kľučkovať pomedzi turistov rozhoduje. Tá trať jednoducho nedá vydýchnuť ani hlave, ak nerátame okolie Štrbského plesa, Hrebienka a pár kilákov „cieľovej rovinky“ v Monkovej doline. Furt sa treba dívať pod nohy, ku koncu už krk poriadne bolel, že?

Takže: piatok večer, 19. august, Ždiar, telocvičňa miestnej ZŠ, žltý Mesiac skoro v splne a zahraniční účastníci sa zas divia, že namiesto pier na podpisovanie prehlásení o trénovanosti sú na stole štamperlíky :-) Ešte nafasovať čip a tričko s nejakou mačičkou (asi Hello Kitty) a treba ísť - vybrať si miesto na spanie, na parkety. Spánok bude teda tvrdý, ako zajtrajšie chodníky, treba si zvykať. Nie každý má nafukovaciu posteľ :-)

Ráno chladné, jasné, Mesiac už bledý nad Havranom sedí a pod ždiarskou školou sa plnia tri autobusy „farebnými“. Aby ich o necelú hodinku povypľúvali pod bývalou Važeckou chatou. Aj v jej okolí je pokalamitný mladý les – ale ak bude každoročne takto výdatne hnojený, bude rásť ako v Amazónii :-)

Vnenky už je ráno zachrípnutý, ale ešte stíha odkrákať pár slov aj pre tých, ktorí neboli na výklade trate večer - a o ôsmej vypúšťa nejakých 190 šeliem z klietky. Z niektorých sa síce stanú po pár hodinách krotké mačiatka, ale zatiaľ všetky driapu korene smerom do úvodného kopca, v ústrety slnku, popod Kriváň. Počasie vychádza skoro ideálne: so slnkom, bez vetra, teplota taká jesenná, trochu stúpa len okolo obeda v najnižších polohách okolo Hrebienka.

Krištáľový vzduch, fotogenické počasie, tomu zodpovedá aj návštevnosť Tatier a je jasné, že bude pretláčanie s davmi. Na Štrbské je to ešte pohoda. Tam prvá kontrola aj s čipovaním, posledná skutočne rovná rovinka a so vstupom do lesa zápcha ako na D1 v pondelok ráno. Podobný brutus medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom. A že prečo nepadol mužský traťový rekord...

Aj bez rekordu sa pobili šelmáci statočne: Zdeno Longauer síce viedol systémom štart – cieľ, ale nová slovenská ultrahviezda Peter Fraňo ho mal na Brnčalke už len minútu pred sebou a na zbehu  do Monkovej doline už za sebou. Zdena kvôli kŕčom niekde pred koncom trhol aj Tomáš Kačmarčík, ktorému to vraj v ten deň neskutočne chutilo a fičalo.

Medzi šelmami od začiatku viedla Alena Slaná, ale nedobehla kvôli zdravotným problémom, sakra smola! Držiteľka traťového rekordu Denisa Šulcová po chorobe sa motkala niekde vzadu, zato Peťa Mücková si systémom „chci si jenom zaběhat, nebudu se s nikým honit“ docupkala pre nový rekord trate (7:34), postupne z nejakého štvrtého miesta. A ešte jej to bolo vraj nejaké smiešne krátke – niet sa čo diviť, po víťazstve na super ťažkej Orobii pred dvoma týždňami, kde potrebovala vyše 30 hodín... Klobúk dole! Druhá Lucia Gašiaková by tiež ešte lanský rekord trhla. Tretia na vlastné prekvapenie Marína Kissová, takisto parádne pod osem hodín. Ako sa navzájom bili, nech sami povedia.

Inak mužský rekord trate odolal isto aj preto, že sa viacerí šetrili na afterku, ktorá bola povinná a doping na nej bol nie že povolený, ale verejne ponúkaný. A vraj sa pripisovali bonusové minúty, takže tí, ktorí prišli do cieľa tesne pred limitom, museli sa zúčastniť, aby im nebol zhoršený čas :-) Samozrejme pred tým ešte pre všetkých tombola, v poriadnom punkovom štýle, v móde „kto prv dobehne, ten prvý berie“. Hitom boli umelé vianočné sviečky :-))))

Tááákže zas všetko dobre dopadlo, lebo nik nedopadol hlbšie ako pár metrov a krvi veľa netieklo, bulvár zas nemá o čom písať, našťastie. Lebo toto je fakt najťažšia zo slovenských „polstoviek“. Terén často nebehateľný a profil čím bližšie k cieľu, tým náročnejší. To by si mali nabudúce uvedomiť niektorí, ktorým ide o prekonávanie svojich limitov. Lebo tu to môže byť na úkor ich vlastného zdravia. Aj keď všetci boli v rámci štartovného poistení – a v rámci možností sa niektorí aj „rozmontovali“ ako sa patrí. Ale odpad nebol napriek náročnosti trate veľký - len asi 30 ľudí nedošlo do cieľa.

Ale tak to treba, a človek má najlepší pocit, keď sa dobre zničí na takejto akcii: organizovanej so skúsenosťami a s úrovňou oveľa vážnejších pretekov, ktorá sa napriek tomu netvári strašne oficiálne a organizátori veci riešia s ľahkosťou víkendového žúru. Aspoň tak to pôsobilo navonok a to je na Šelme super. Nabudúce ešte možno Slovak Ultra Trail pošle okrem čipovej techniky aj megafón, aby Vnenky neprišiel o hlas, a bude :-)

Rišo Pouš