Sulden: Tabarettaspitze - najťažšia ferrata

          Odkedy som prišiel do Suldenu, stretával som sa s tým na každom kroku: "Najťažšia ferata, veľmi ťažké, šiesty stupeň obtiažnosti..." V práci som pri raňajkách viackrát počúval, ako staršia domáca kolegyňa hovorí hosťom: "Tam nemôžete ísť len tak, potrebujete tréning a skúsenosti, je to veľmi ťažké - šiesty stupeň!" Keď už začal dobiedzať aj maďarský barman Zoli, že kedy s ním pojdem na feratu, že on už bol dva razy, je to super a musí ísť znovu, tak som nevydržal a rozhodol sa jej venovať jeden zo vzácnych dní voľna.

Sedačku som si požičal od kamarátov z horskej služby, keďže moju som zabudol doma a hurá na feratu. Mal som za sebou už zopár ferát v Dolomitoch a tak som bol zvedavý, že čo to bude zač- tá slávna ferata. Mal som tak trochu aj rešpekt, doteraz moja najťažšia ferata Cezare Piazetta na piz Boe ma preverila po všetkých stránkach a moje netrénované ruky ma veru dosť boleli, ako som si zaháknutý o oceľové lano prepínal moju jedinú smyčku. Tentoraz som si radšej zobral dve. Dosť sa stresujem v robote, ešte aby som sa stresoval aj cez voľno. Začiatkom leta sa na ferate stala jedna smrteľná nehoda, keď jeden starší turista sa ju rozhodol zdolať bez výstroje, len tak s holými rukami... Výsledok bol, že spadol ešte pred najťažším miestom a nasledoval dvestometrový pád.

A tak jedno pondelkové ráno vyrážame na feratu. Takticky sa vyvezieme sedačkou na Langenstein a stadiaľ šlapeme asi hodinku na chatu Tabareta. Tu si dáme malé hefecola, odložíme paličky a poďho traverzom pod stenu. Zoli sa púšťa prvý, ja si ešte obúvam staré vyťahané lezečky, ktoré mám odložené na podobné účely.
Hneď od nástupu to ide pekne dokopca, celkom pekné miestami exponované lezenie, okrem kľúčového miesta (gelbe wand) som sa nestretol s nejakými problémami, na klúčovom mieste som však aj napriek lezečkám nenašiel nič na nohy a musel som niekoľkokrát odsadnúť do skrátenej šlingy. V závere si vychutnáme ešte nádherný pilier a hurá na občerstvenie na Payerku, potom druhé kolo občerstvenia na Tabarete a zostup dole.
Na parkovisku nás chytili prvé kvapky, to práve prichádza studená fronta zo západu. Na druhý deň ráno sú kopce zasnežené a v Suldene teplota okolo nuly...

Aktualizované:

Prešlo už pár rokov, odkedy som bol so Zolim prvý raz na tejto ferrate. Odvtedy som ju prešiel niekoľkokrát. Do galérie som práve pridal nové fotky z pekného jesenného dňa na ferate. Boli sme tam so Slávkou predminulú jeseň.

Posledné dni som na nej bol dva razy. Cieľom bol nielen tréning, ale pokúsiť sa o kvalitný športový čas. Po prvom oťukávaní som už na druhý raz zabral naplno a športový čas na ferrate je 30min 13 sekúnd - od nástupu až po miesto, kde končí na hrebeni nad Payerkou oceľové lano.

V žiadnom prípade neodporúčam ma nasledovať. Aj ja som si už povedal, že žiadne pokusy o zlepšenie tohto času už nebudú...

Píšem tieto riadky hlavne preto, lebo každé leto už patrí k suldenskému folklóru, že po ľudí uviaznutých na ferrate lieta vrtuľník. Jednoducho sa stáva často, že ľudia neodhadnú svoje schopnosti a nevedia sa dostať cez kľúčové miesto. Pričom to naozaj nie je až také ťažké, stačí si vedieť odsadnúť do krátkeho odsedávaku a po oddychu ísť ďalej. Takže ešte raz: premyslite si dobre, aké sú vaše schopnosti, odporúčam ísť na ferratu s niekým skúsenejším. Najlepšie s niekým, kto ju už išiel, prípadne má skúsenosti s lezením.

Posledné dva týždne letel vrtuľník dva razy. Aj počas môjho prvého tohtoročného výletu som natrafil na chlapíka čo nevedel ísť sám ďalej. Nakoniec sa to zaobišlo bez vrtuľníku...

M.Bartoň

Ferrata na Tabarettaspitze

POLOHA: Taliansko, provincia Južné Tirolsko, Ortlerské Alpy.
PRÍSTUP: Zo Slovenska je najlepší prístup po diaľnici cez Innsbruck, v Landecku odbočiť na Reschenpass, zísť dole do údolia Vinschgau a v Prade odbočiť smer passo Stelvio (Stilfserjoch), v dedinke Gomagoj odbočiť smer Sulden.
ČAS: Z hornej stanice sedačky Langenstein hodinku na Tabaretu, odtiaľ asi 20 minút pod nástup, nato aby ste si ferratu vychutnali potrebujete aspoň dve hodiny. Zostup peši až do Suldenu 2-3 hod.
PREVÝŠENIE: Samotná ferrata má cca 450 výškových metrov a výškový rozdiel medzi Payerkou a Suldenom je 1100 metrov.
OBTIAŽNOSŤ: Ťažká ferrata! = obtiažnosť E. Predošlé skúsenosti s ferratami alebo s lezením sú nevyhnutné.
VÝSTROJ: Ferratový set. Prilba. Ideálne je mať ešte jednu expresku alebo krátku smyčku na odsadnutie.
MAPA: Tabacco 08, Kompass