Strade bianche pod Flochovou

Dušičkový víkend a počasie konečne chvíľu prívetivé – nepršalo už zo tri dni, to je na túto usmoklenú jeseň poriadne dlhá pauza! Ako bola zrušená ostatná zima, tak teraz aj babie leto, že? No aj teplo udrelo na dušičky poriadne, ale zas tie blatá teraz už tak rýchlo neschnú. Tak sa mi nechcelo moc sa zaprasiť. Mal som síce na bajku už dve vrstvy blata, vari ešte zo septembra a októbra, tak že sa nič nestane, ak pribudne aj novembrová, ale zase s mierou! Bicykel v trojobale? Nie, lebo viem, že pod Flochovou v Kremnických vrchoch sú kilometre exkluzívnych lesných ciest, ozaj veľa ich je bielych, šotolinových. Ako na ozajstných pretekoch Strade bianche, ani tu sa nejde stále po šotoline - aj asfalty kadejaké a kameňohlina, samozrejme. A tunajšie strade bianche majú často zelený stredový pruh. Že mám týždenník na vlak, nič ľahšie ako dokúpiť lístok pre bicykel a vyložiť sa na Štubni z Fatrana. A už von z dediny cesta k lomu suchá ako v strede leta. Len keby nohy išli – zriedka už sa na bajk dostanem, tak to potom aj vyzerá, aj som pôvodný zámer trochu skrátil. Ďalej čítať ani netreba, fotonávod je v galérii a tu hore gpx. Takto to celé vyzeralo:

Na úvod dve malé odbočky hneď nad Štubňou. Prvá za výhľadom na ranný Turiec, ale hneď, ako som z cesty zišiel, lúka pod kolesami začala čvachtať. Potom ešte zachádzočka po lepšej ceste, že čo za hacienda sa na jej konci skrýva – a to len vodojem. Okej, tak nazad, popod lom a do lesa. Zatiaľ to bolo plnofarebné:

Hneď po vjazde do lesa prvá strada bianca, až po napojenie na asfaltku hore Dolinou Čiernej vody. Pohodofka v miernych sklonoch, blata skoro nič, a ešte občas aj slnko začarovalo farbami. Pomaly som sa posúval na východ za prašťania šotoliny a občasného šuchotu lístia.

Hore dolinou potom čierny asfalt a ťažké nohy, a to som nevedel, že to druhé tak ostane až do konca. Ďalšia strada bianca doprava, ale predtým prieskum slepej odbočky doľava. Lebo mapy.com ju ukazujú ako spevnenú, v realite je však trochu rozbitá a prevažne kamenisto-hlinitá. A miestami aj zabordelovaná konármi po ťažbe. Takto na jeseň sa niektoré zákerne skrývajú pod napadaným lístím. Sklon ale v pohode, až ku koncu trochu väčší a cesta končí pri pekných bralkách:

Tak nazad dole a z križovatky do ešte miernejších sklonov po príjemne praskajúcej šotoline, smer sedlo (alebo skôr križovatka) Široký peň. Cestou jedna poriadna zákruta, okolo prehľadné lesy a šírka aj pre kamión. Vynoril som sa na tej križovatke prvý raz, ešte dva razy som to mal v pláne, chystal som sa to tam poriadne zauzliť.

Takže prvá mašľa či uzol: doľava, priamo popod Flochovú, také kolečko okolo horárne Jegorovka a susedného, bezmenného kopca (kóta 1264 m). Do sedielka na koniec stúpania pohodová šotolinka, potom asi štyri možnosti, treba brať druhú sprava (krmelec po ľavej ruke). Cesta klesá, mení sa z „bianca“ na „verde“ a vyzerá, že sa ide stratiť, aj keď mapy.com ju majú ako spevnenú. Ale je zjazdná a po chvíli sa rozšíri na serióznu zvážnicovú normu. Za odbočkou k Jegorovke sa napojí na ešte fajnovejšiu, šotolinovú. Potom už len nazad na Široký peň. Kolečko v takomto smere je jednoznačne pohodlnejšie ako opačne, keby čosi...

Druhá mašľa na druhú stranu – strmšie a „prírodnejšie“ dole do doliny Dedinského potoka, oplatí sa kvôli pekným bralkám popri ceste. Nazad potom dlhšie, miernejšie po asfaltoch a striedavo po strade bianche, ako inak. V podstate obchvat kopca Krpec (1031 m).

Taaak, Široký peň po tretí raz a naposledy, odbočil som odtiaľ doprava dole, do doliny Ružovej. Po bielom podklade, ako inak. Dole som si tiež dal krátku zachádzku - doľava, hore dolinou potoka Javorovec. Cez pekné lúky s lesníckymi chatami, až kým cesta zo šotoliny neprejde na trávu, pristrmí sa a skončí pri potoku.

Potom už asfalty, striedané šotkou, po cyklotrase pomedzi dve „zátoky“ vodárenskej nádrže, cez Kaltrin, až pod chatu Obrázok, kde som využil výdatný prameň na dotankovanie. Mal som zámery aj vyššie, taký pekný okruh spraviť popod hrebeň, ale nohy biedne furt, priemerka ešte biednejšia, otočil som to, akurát že to bude ku skoršiemu vlaku, možno...

Až do konca to potom boli už len pevné cesty s dominanciou asfaltov, ale kadejakej hrboľatej kvality. Niekde až „bianche“, aký je tam asfalt od staroby vyblednutý. Takže bacha, aspoň gravel je tam treba. Ale ozajstné, pod kolesami praskajúce strade bianche sa aj tu našli. V podstate modrá a potom červená cyklotrasa až do Štubne, so skúpymi výhľadmi cez rúbaniská doľava – najskôr na vodárenskú nádrž, potom na kotlinu okolo Skleného a štubnianskej železničnej stanice. Taká pohodová cykloturistika.

No pozor: nie furt z kopca, ako by sa mohlo zdať. Sklon sa tam do klesania definitívne zlomí, až keď nad les vykukne štubnianska dominanta Špičiak, a to už je pred zjazdom do doliny Dedinského potoka, tesne pred dedinou. A že som chcel ísť na pohodu, dal som si nechtiac ešte intenzívnu časovku do Teplíc, na osobák, aby som sa vyhol preplnenému nedeľnému Fatranu. Doletel som, keď už dvere zatváral a plný bol ešte viac ako rýchlik, tak super výber. Ale som bol doma skôr, o päť minút :-)

Rišo Pouš