Skialp Val Roseg: Piz Morteratsch 3751m.

Švajčiarsko - Berninské Alpy - Val Roseg

Piz Morteratsch 3751m. je jedným z najznámejších a najobľúbenejších vrcholov Berninských Álp. Známe sú jeho impozantné vrcholové výhľady na Engadin ale predovšetkým výhľad priamo zoči-voči na Biancograt. Tento vrchol je vyhľadávaný predovšetkým v lete ale aj v zime sem zablúdia občas skialpinisti.

V dobrých snehových podmienkach je tento kopec totiž ideálny lyžiarsky kopec a na lyžiach sa dá spustiť dole priamo z vrcholu. Problémom je určite veľká vzdialenosť od nástupu na túto túru, keďže chata Tschierva je zatvorená celú zimu.

Výstup od chaty Boval 2495m. od ľadovca Morteratsch je možný ale je strmší, zložitejší a nebezpečnejší.

Val Roseg, hotel Roseggletscher - Piz Morteratsch a Piz Tschierva, 31.01.2015

Koncom Januára sa snehová situácia stabilizovala a od posledného veľkého sneženia upokojila. Tri dni pred týmto výstupom som si prešlapal podvečer stopu nad chatu Tschierva 2584m. napriek tomu som v deň výstupu už našiel len občas kúsok stopy, ktorá nebola zafúkaná.

Vzhľadom na vývoj zimy a našu polohu v doline som tento smer celý začiatok zimy pozoroval, ale stopy som nevidel žiadne...

Výstup od hotela začína po bežeckej stope, je to výrazná pomoc nemusieť prešlapávať stopu po rovine a tak zo stopy odbočujem až keď je to už nevyhnutné. Prešlapávam stopu krížom cez dolinu. V týchto miestach treba prekročiť potok. Našťastie je už kvalitne zamrznutý.

Ďalej výstup pokračuje dolinkou na úpätí Piz Tschierva 3546m. Ľadovcová moréna tu vytvorila akýsi protisvah a tak kráčam hore hlbokou brázdou, ktorá vytvára dokonalú lavínovú pascu. Pred tromi dňami som na obhliadke terénu zistil, že veľké lavíny z úbočia Tschiervy už spadli a ďalšie veľké nebezpečenstvo momentálne nehrozí.

Nad chatou Tschierva prichádzam ku prvému kľúčovému miestu túry: strmé miesto, kde sú v lete reťaze sa prekonáva po zasypanom vodopáde. Chvíľu idem aj peši s lyžami v rukách ale drží to už celkom dobre a tak prechádzam cez lievik ďalej.

Na strmom svahu nad vodopádom kľučkujem pomedzi naviate dosky, testujem sneh paličkami v obave či je zviazaný s ľadovým podkladom.

Druhé kľúčové miesto je traverz potoka pokrytého snehom nad ďalším vodopádom. Na lyžiach sa darí aj to a tak mi už nič nestojí v ceste ďalej.

Prichádzam po ľadovci bez trhlín pod západnú stenu Morteratschu. Najprv stúpam hore na lyžiach ale záver do sedielka na hrebeni už idem v tvrdom snehu s lyžami v rukách. Je tu tvrdo a strašná zima. Rozhodujem sa nechať lyže tu a ďalej pokračujem s mačkami na nohách.

Najprv sa nechám zlákať myšlienkou ísť rovno na hrebeň. Svah je stále strmší a tvrdší a tak sa vrátim kúsok dole a traverzujem po ľadovci vľavo. Pamätám si obe možnosti z letného výstupu a to mi dodáva potrebný pokoj a istotu v rozhodovaní.

V ľadovci sa rysujú trhliny, mali by byť úzke ale pri prekonávaní jedného mostíka sa chvíľu plazím aby som rozložil váhu. 

Stúpam hore a kľučkujem medzi naviatymi doskami, snažím sa hľadať tvrdé miesta, kde sa v mačkách neprebáram. Prichádzam ku veľkej trhline. Z leta spred dvoch rokov si ju nepamätám. Ľadovec sa mení... Obrysy trhliny pozakrývanej mostíkmi vidno krížom cez celý svah. 

"Končím!" to je prvé, čo ma napadá. Zastavujem a skúmam paličkami okraje. Je to tvrdé. Podarí sa mi nakuknúť dnu. Mostík vľavo vypĺňa trhlinu. Pichám doňho palicou, je ako betón. Chvíľu si to obzerám a potom prekračujem trhlinu. Je to tvrdé a trhlina je vyplnená množstvom snehu.

Teraz mi už nič nestojí v ceste a po chvíli stojím na vrchole známom z letného výstupu. Vtedy to bolo samozrejme všetko iné. Bolo to oveľa jednoduchšie. Dnes som sám v celej oblasti...

Vychutnávam si výhľady, fotím pre mňa dôležité fotky. Pozorujem terén. Viacero plánov do budúcnosti tu mám ako na dlani...

Pri zostupe dole našlapujem opatrne. Predsa len by sa mohla odtrhnúť nejaká nafúkaná doska. Ľadovec sa síce o kúsok nižšie na chvíľu zmierni ale potom svah nekompromisne končí obrovskou priepasťou vytvorenou visutým ľadovcom.

Prichádzam ku lyžiam, s lyžami v rukách zbehnem strmšiu časť svahu. Dám si dole mačky a rovno si pripínam lyže aj s pásmi. Spúšťam sa dole svahom na pásoch a traverzujem k úpätiu Piz Tschierva . 

V podvečerných hodinách sa mi ešte podarí vybehnúť až hore a spraviť zopár cenných fotiek. Stáť na tomto vrchole v zime a v takejto viditeľnosti tiež nie je bežnou záležitosťou.

Do zjazdu sa púšťam o pol piatej. V týchto končinách sa stmieva až o šiestej. Vo veľmi zlých podmienkach po vyfúkanom snehu, kôre a zľadovatelých vlnkách lyžujem dole už známou výstupovou trasou. V doline ešte 2 km korčulovania po bežeckej stope a o štvrť na šesť som dole v hoteli Roseggletscher 2000m.

Čas: 8hod., prevýšenie: 2150 v.m.

M.Bartoň