Sherpa rallye 2018 – na Andrejcovú

Tento rok Sherpa napísala svoj 34. ročník a zároveň po čase okúsila novú lokalitu. Tradičných 60/20 kíl dreva/ brikiet putovalo na chrbtoch chlapov/dievok z lúky nad Pohorelou na hrebeň nízkotatranský. Lebo? Lebo útulňa Andrejcová oslavovala 50 rokov, tak sa jej dostalo cti hostiť toto vševesmírne ojedinelé podujatie - v sobotu 20. októbra (v nedeľu potom druhé kolo osláv obstarali bežecké preteky Andrejcová vertikal).

V reči čísiel asi päť kilákov a necelých 700 vyšákov. V reči nosičských nadávok štandy boli niekedy „proklatě nízko“ a namiesto tatranských kamenných schodíkov (ktoré preveria silu stehenných svalov) bolo strmé stúpanie výlučne po šotoline lesného/rúbaniskového chodníka. Dostali zabrať najmä lýtka a achilovky. Oddýchnuť si „za pochodu“ vraj takmer nebolo kde, fuuurt to bolo do kopca. Len posledný traverz rúbaniskom nechal vydýchnuť. Potom ešte zo 10 metrov jediného „tatranského úseku“, čo bol prírodne naaranžovaný skalný schodík v žule, a za ním už len cieľová skororovinka pomedzi čučoriedky, do nafukovacej brány pri kríži. Svoj náklad si všetci ale ešte museli odniesť k útulni – to už je našťastie z kopca.

Počasie vyšlo skoro ideálne – vraj posledný deň babieho leta. Na výkony hádam až priteplo, ani sa na chodníku popoludní neprášilo, ako bol skropený nosičským potom :-) Zato hore cez hrebeň sa prevaľovali mraky od severu a studená vlhkosť okolo útulne zaliezala za nechty. Ale to zas vyriešil „mocniak - porádny guľáš“ a hojne rozlievané tekuté svetre. A nálada na Sherpa show. Pri vynáške našťastie nezapršalo, to by bolo niekde na chodníku aj klzko.

Účasť bola nižšia, ako vždy, keď je akcia mimo tých hlavných Tatier – zišlo sa asi 30 nosičov a 12 mocných dievok. Prekvapivo chýbali legendy podujatia Viktor Beránek a Jaro Švorc, hmmm... A vraj bol nejaký problém, že sa niektorí nedozvedeli včas čo a ako? No, to už si musia nosiči medzi sebou... Každopádne hlavné nosičské hviezdy prišli a bitka o vavríny sa mohla zopakovať ako pred rokom. Aj sa rovnako skončila. Aspoň teda na prvých troch miestach.

Lukáš Švolík síce vyštartoval hneď dopredu, ale keď pod prvou strminou zaštandoval, Braňo Karafa a Rasťo Goriščák ho obehli a už sa dopredu nedostal. Aj Braňo, ktorý išiel na dva štandy, obišiel Rasťa (vraj len jeden štand) v strmom a v cieli bol za dákych 58 minút. Za ním necelú minútu Rasťo a Lukáš sa tiež zmestil pod hodinu. A potom už poriadna diera, kým sa začali trúsiť ďalší. Diera bola sčasti vyplnená najrýchlejšími dievčatami, zo päť naj-najrýchlejších samozrejme prišlo už pred chlapmi. Z nich naj-naj-najrýchlejšia bola Barbora Mayerová. Ani na konci štartového poľa to ale nebolo nejaké veľmi pomalé, pred pol druhou boli všetci hore.

Všetci si na trase aj hore pochvaľovali, a hádam nie len pre kameru Televíkendu. Len jedna kritika na záver: dievčatá sa úplne nesprávne rozhodli súťažiť len tam, kde je doména chlapov, preto eroticko-estetická komisia neudelila svoju cenu žiadnej z nich, ale Ivanovi Lesajovi, ktorý ich erotickou estetikou svojho outfitu všetky jednoznačne tromfol. Viac medzi fotkami, komentáre netreba, veď sa tam (skoro) všetci dobre poznajú.

Rišo Pouš

Extra: Nosičské úlety v Tatrách

Nosiči v Tatrách vraj prechádzajú generačnou výmenou. Dosť sa na túto tému posledné roky pohundralo. Vraj to už nie je čo to bývalo.

Toto leto sa ale udiali veci ktoré je treba pripomenúť a ktoré dávajú nádej a jasný odkaz, že to nebude až také zlé...

Hneď dvaja nosiči predviedli veľký výkon pri svojich akciách keď toto leto na Zbojnícku chatu Lukáš Švolík a na Chatu pod Rysmi Kubo vyniesli 3x100kg

v priebehu jedného dňa (24hod.) Aby toho nebolo málo tak Kubo z Chaty pod Rysmi spravil aj nový váhový rekord a so 125kg na Chatu pod Rysmi

tak prekonal starý Viktorov rekord.

Tieto výkony sú hodné zapamätania, veď 3x100 kg za jediný deň doteraz vyniesol na chatu v tatrách jediný nosič a to Palo Štoček už pred rokmi na Zbojníčku.

3x100 kg za jediný deň to je v číslach veľmi seriózne ultra. Cca 45km z toho polovica so stovkou na chrbte. Veľká časť aspoň jednej vynášky potme. Ako povedal Kubo:

"Tú poslednú stovku som už šiel potme a ešte mi aj pršalo!" Tí, ktorí poznajú nosičský chodníček na Rysy vedia svoje.

Takže správa je to veľmi pozitívna, o nosičského ducha Tatier sa zatiaľ báť nemusíme.

M.Bartoň