Rumunský Maramureș: Gărgălău (2158 m)

Gărgălău je výrazný široký vrchol vo východnej časti hlavného hrebeňa pohoria Rodna (munţii Rodnei), spadajúceho do regiónu Maramureș. Ponúka panoramatické výhľady nielen na samotnú Rodnu, ale aj na protiľahlé rovnomenné pohorie Maramureș na severe a ďalej za ním na južnú časť Ukrajiny. Je relatívne ľahko dostupný, teda aj často navštevovaný. Výstup naň sa dá navyše zjednodušiť lanovkou z komplexu turistickej Borşe (Statiunea Borşa) na vrchol Știol (1607 m), alebo vývozom do sedla Prislop (1416 m), ktorým prechádza horská cesta z Borşe do Vatra Dornei.

My berieme druhý variant. Autobus nás vyváža ráno do sedla Prislop (pasul Prislop) sústavou ostrých serpentín. Cesta je momentálne v rekonštrukcii. Podľa predpovede nás čaká neisté počasie s vysokou pravdepodobnosťou poobedných búrok, preto nás celkom tešia nesmelé slnečné lúče. Výhľady sú už horšie, tak radšej skúmame len blízke okolie. V sedle v poslednom období vyrástol celkom slušný komplex stavieb, od hotelov, chát, lanovky, až po neodmysliteľný kláštor (Mănăstirea sfânta treime Prislop). Typicky ospalý ráz krajiny zachraňujú viaceré salaše v okolí. Pridáva sa k nám miestny salašnícky pes a bude nám robiť sprievodcu až na vrchol. Za koliesko salámy, samozrejme :-)

K nášmu cieľu vyrážame širokou lesnou cestou poza kláštor. Stúpanie je len veľmi mierne, striedajú sa lúky s lesom, občas minieme čriedu kráv alebo koní. Čoskoro prichádzame na okraj rozľahlej planiny Stiol. Tu sa už otvárajú výhľady do krajiny, len vrcholky kopcov sú stále schované v oblakoch. Pri smerovníku v sedle Stiol (şaua Stiol) míňame odbočku k lanovke a o kúsok ďalej aj chodník od vodopádu Cailor.

My však pokračujeme smerom k úbočiu Gărgălău. Chvíľami sa vynorí z oblakov aj samotný vrchol, väčšinou však môžeme obdivovať len jeho strmé severné a SV svahy. Terén sa začína konečne trochu dvíhať. Popri jazere Bistriţa (lacul Izvorul Bistriţei Aurii,1800 m) sa dostávame veľkým oblúkom do sedla Gărgălău (şaua Gărgălău,1907 m). To už sme na hlavnom hrebeni a vrchol je, čo by kameňom dohodil. Akurát terén je o niečo strmší a skalnatejší ako doteraz. Popod nohy sa nám stále tmolí nejaká jesenná flóra a hlavne veľa čučoriedok, čo spomaľuje náš pohyb.



Vrchol (vârful) Gărgălău (2158 m) tvorí široká trávnatá plošina a kamenný stĺpik. Výhľady sú kruhové a v peknom počasí určite dychberúce. My sa motáme v hmle, v silnom vetre a márne čakáme na zlepšenie. Len podchvíľou sa v diere medzi oblakmi ukáže kúsok planiny pod nami. Keď sa z diaľky začne čoraz častejšie ozývať tiché hrmenie, je najvyšší čas na ústup.

Dole zbiehame čiastočne tou istou trasou. Zo sedla Gărgălău to struhneme strmhlav skratkou, chodníčkov je tu vychodených veľa. Doprajeme si krátku zachádzku k jazeru a potom už len z planiny trafiť odbočku dolu do Borşe. Najrýchlejší, zato ale najstrmší zostup je značeným chodníkom (červený trojuholník) priamo dole k vodopádu Cailor. Cestou popod skalné zrázy sa nám na ľavoboku vyškiera veľká jaskyňa. Je k nej vychodený výrazný chodník, ale netestujeme ho. Pri vodopáde sme za cca 20 minút. Druhý, pohodlnejší chodník klesá k vodopádu od vrcholovej stanice lanovky z Borşe širokými serpentínami. Tento variant zaberie cca 40 minút.



Konský vodopád (Cascada Cailor) je najvyšším vodopádom v Rumunsku. Padá do doliny cez tri stupne z výšky takmer 100 metrov. Z jeho spodnej časti ho ani nemožno celý vidieť. Kochanie nám preruší ťažký mrak, ktorý sa so zlovestným hrmením prehupne spoza skalných stien nad vodopádom. Už nám je jasné, že búrke sa nevyhneme. Ale zostup dolinou popri potoku aj tak nie je ničím výnimočný. Trochu zmätkujeme len v uličkách Borşe, kde sa nám značenie definitívne stráca. Poniektorí pri tom objavia rodinný sklípek s ochutnávkou destilátov, poniektorí drevený kostol so zaujímavým interiérom. Dokonalá bodka za dokonalým výletom. Každému podľa chuti :-)

Približné časy:
pasul Prislop - şaua Stiol: 1:00 hod.
şaua Stiol - vârful Gărgălău: 2:00 hod.
vârful Gărgălău - Cascada Cailor: 2:00 hod.
Cascada Cailor - Statiunea Borşa: 1:00 hod.

Jaraba