Ötztalské Alpy: Wildspitze 3770m. na skialpoch

Rakúsko - Ötztalské Alpy - Pitztal

Druhý najvyšší rakúsky kopček bol v mojej pozornosti už od chvíle, keď som prekladal pred časom článok z časopisu Alpin o najkrajších skialpových kopcoch v Alpách. Nemeckí čitatelia vtedy zaradili tento kopec s "divokým" názvom na prvé miesto hitparády.

Nebola to teda žiadna náhoda, že sme túto zimu začiatkom mája pristáli v jeden podvečer v závere doliny Pitztal. Predpoveď sľubovala na piatok jediný pekný deň, obklopený tými upršanými. V infocentre nám poradili jeden z posledných otvorených penziónov a už sme sa chystali na zajtrajší výlet.

Mal to byť vrchol a zároveň posledný výlet našej skialpovej sezóny. Aj preto sme vsadili na istotu a vybrali sme tutovku: ráno sme sa vyviezli podzemnou dráhou na Pitztalský ľadovec. 3 dni pred koncom sezóny stál skialpový lístok 23 Eur. Počasie bolo ráno nádherné a my sme sa už v kabíne presvedčili, že so stopou nebude problém - bola plná ľudí so šľapacími viazaniami.

Potom, čo sme vyliezli zo stanice lanovky pod modrú oblohu, sme nepotrebovali robiť nič iné len nasledovať to množstvo šľapačov. Nasledoval krátky zjazd ku dolnej stanici lanovky a ňou sme sa vyviezli ku stanici lanovky nad sedlom Mittelbergjoch. Odtiaľto už nasledoval traverz do spomínaného sedla a kratší, ale strmší zjazd na ľadovec.

Ten bol poprášený asi 10 cm vrstvou čerstvého snehu, ktorý už prešliapávali prví snaživci. Pustili sme dopredu čo sme mohli, nalepili pásy a pomaly sme vyrazili, fotiac a obdivujúc okolité panorámy.

Výstup na Wildspitze je možný z viacerých strán, ale náš variant je najľahší, najkratší a preto aj najobľúbenejší. Šľapali sme pomaly po ľadovci a predbiehajúc mladší, nemecky hovoriaci pár, sme sa dozvedeli: "Už som tu štvrtý raz, ale ešte sa mi vrchol nepodaril!" Pozreli sme na nich prekvapene a odpovedali: "My sme tu prvý raz a dnes sa to podarí, všetkým!!" :)

To krásne počasie dáva krídla. Netreba ani rôzne energetické nápoje!

Stopa sa rozdvojila, sme tu prvý raz a preto volíme ľahší variant. Tým strmším sa budeme vracať naspäť. Na ľadovcovom plató pod vrcholom si odskočím do sedla, pozrieť sa do doliny Ventertal. Odtiaľto sú tiež výstupové trasy. Wildspitze aj preto vyhral hitparádu, lebo okrem ľahkého variantu si tu každý príde na svoje.

Samotný vrchol tvoria vlastne vrcholy dva: kamenný s krížom a po ostrom hrebeni sa dostanete na snehový. Najprv sme vystúpili na ten kamenný. Pozor! Tesne pod vrcholom kamenná pasáž s trojkovým úsekom. Vystúpili sme s lyžami na chrbte, lákalo nás to zlyžovať zo sedielka medzi vrcholmi. Pozorovali sme z vrcholu domáceho chlapíka ako to lyžoval a chrčanie lyží po ľadovom podklade nás prinútilo zmeniť plán.

Na mačkách sme prešli po hrebeni na snehový vrchol. Tu dnes aj napriek tým masám na vrchole nikto nebol. Podklad bol ľadový, tak sme zišli dole po hrebeni na mačkách a lyže zapli až v miernejšom svahu.

Pôvodne sme sa plánovali vrátiť tou istou trasou, pri lyžovaní dole sme však uvideli množstvo stôp, vedúcich po ľadovci Taschachferner dole do rovnomennej doliny. Parádny bonus, s ktorým sme nerátali! Nasledoval zjazd až takmer k dolnej stanici lanovky. Sneh dole už nemal moc dobrú kvalitu, ale tie výhľady v pre nás novej doline stáli za to.

Teraz sme pochopili, prečo je táto túra taká obľúbená. S pomocou lanovky vystúpite na druhý najvyšší vrchol Rakúska. Potrebujete nastúpať 800 v.m. a potom na vás čaká zjazd cca 2000 v.m. dole po ľadovci.

Pozor!: Prakticky celá túra prebieha na ľadovci s trhlinami. Záverečná časť výstupu vedie skalnatým hrebienkom, kde hlavne zliezanie vyžaduje istý krok... Stretli sme množstvo ľudí. Sedačku mal na sebe každý, lano však pri výstupe s lyžami ostalo v batohu. Na skalnom hrebienku pod vrcholom sme ho videli ľudí použiť. Pre zjazd dole ľadovcom sme sa odvážili vďaka jasnej trase (stopy) a stabilnému počasiu. Pri zhoršenej viditeľnosti, prípadne vtedy keď čerstvý sneh zakryje stopu, odporúčam návrat lanovkou (z Pitztalského ľadovca nevedie dole upravovaná zjazdovka).

M.Bartoň