Otváračka skimo sezóny na Martinských holiach

Heeeej jasné, niektorí premotivovanci už otvorili skôr, ale my, cez týždeň pracujúci, až cez víkend, prvý decembrový. Aj tak dobre, že sa podarilo relatívne skoro – keď si uvedomíme, aké sú tie posledné zimy biedne. Sobota bola slnečná, tak sme sa just vybrali v nedeľu, aby sme si užili typické, plnotučné martinskohôľske mlieko až smotanu. Aspoň tam bolo menej ľudí – nie polka Martina, iba tretina, odhadom. Severná strana najdlhšej zjazdovky bola poobede už taká vyžehlená a vyleštená a vytvrdená tisíckami pásov, že celú sezónu ju nebude treba upravovať. Inak upravená mašinou bola celá zjazdovka, parádna lyžba! Len prechody z prírodného na umelý sneh na tých pár miestach pod delami dali niektorým šúchačom poriadne zabrať, podľa toho, ako často sa tam povaľovali :-)

Začali sme klasicky od Partizánskej studničky po zvážnici, kade bola pekne natiahnutá, mierne prisypaná skialpová stopa a dve po poriadnych pneumatikách, tak na rozchodenie komfort bez prepadávania. V podstate až po okraj Priekopských holí. Potom hore na hrebeň na Šíravách najkratšou cestou cez lesy a rúbane - našťastie traja či štyria predjazdci nám natiahli super koľajnicu, lebo mimo nej totálny prepadák, po kolená do jafúr. Normálne problém sa hýbať! Jednoducho základ žiadny.

Hrebeňovka preleštená, tak sme to nasmerovali ku vlekom – stopa natiahnutá obchvatom, okolo vleku „céčko“, nie po turistickej značke poza vysielač. Ale pekne až ku vlekárskej rotunde, v ktorej závetrí bolo intuitívne ustanovené hromadné odliepacie depo. Okresný hygienik by sa za hlavu chytal: žiadne rozostupy, v závetrí je proste málo miesta :-) Pre veľký úspech sme si dali Flocha dvakrát – ozaj super lyžovačka, aj na mojich tupých, anticarvingových kameňákoch.

Potom to v depe aj na piste začalo nadmieru hustnúť, tak sme emigrovali na Minčol. Na prvý raz sme ho trafili síce úplne presne napriek tomu hrebeňovému mlieku, ale nazad, dole prudkým, sme radšej zniesli. Aj tie krátke zjazdíky na hrebeni cestou k nemu boli síce nepríjemné, ale lepšie sa dalo ubrzdiť v tom čerstvom snehu okolo stopy, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Nazad na Hole by sa šlo úplne v pohode, ale nás zlákal žltý traverz zo sedla Prašivé na Dlhú lúku a z nej cesta cez napájadlá na Priekopské hole. V pohode, aj vďaka pešiackej stope v traverze a pevnej ceste cez napájadlá. Len pri tom väčšom sme vyzuli a preniesli. Potom zas trochu trápenia v čučoriedkach na lúke, kým sme našli stopu po „predjazdcoch“, ale záverečný výšľap na hrebeň už zase prudký komfort. Srdečná vďaka vám, neznámi dobrodinci!

Posledné oblúky dole Flochom už boli trochu o pálení v stehnách, ale na prvý raz spokojnosť... Odjazd po ceste tie dva kiláky nazad k autu bol vďaka ujazdenému, suchému snehu preparádny, ani nás veľmi autá neobiehali a smradom neotravovali :-) Takže tak... Jednoducho hore to vyzerá super, len nie je základ, tak kto prešľapáva stopu, má obdiv za tú drinu. Naopak hrebeňovka je samozrejme parádna, ako vždy.

Najviac asi väčšinu ľudí zaujíma stav cesty, že? Tak vlekári už dole na rampe úradujú, riadia premávku tradičným systémom do dvanástej hore a od jednej dolu. Aj vyberajú príspevok a cestu aj parkoviská prehrnuli. Reťaze boli nevyhnutné minimálne od Sedla za Hradišťom. Potiaľ v pohode, do asfaltu (a výtlkov) vyjazdený podklad podrží aj v prudších zákrutách, esíčko nad sedlom ale už čisté mydlo, ako vždy pri teplotách okolo nuly. Kolesami rozhrabané lístie v jarkoch popri ceste hovorilo za všetko :-) Samozrejme už nad esíčkom miernejší sklon, zarovnané jamy a suchší sneh - našťastie ho ešte neposypali, keď teraz vleky nejdú.

Ešte zásadná informácia pre serpentínistov: podľa neoverených informácií z dobre informovaného zdroja by sa malo dať na pásoch (s trochou sebazapretia) už od mostíka, smerom dole minimálne po delo. Tak si držme palce, nech to vydrží a nech sa to lepší, nech je raz konečne biely aj december!

Rišo Pouš