Okolo Lúčanskej Malej Fatry na bajku

          Hrebeň Lúčanskej Fatry sa dá prebehnúť na bajku bez tlačenia prakticky len na troch miestach – cez sedlá Javorina, Maríková a vraj Vríčanské. Okruh cez prvé dve má asi 90km a vedie väčšinou po biedne značených cyklotrasách. Žiadne bombastické scenérie, zato dva dlhočizné výšľapy lesom a medzi nimi hojdavá hore-dolu cesta na pomedzí lesa a lúk v oboch kotlinách. Až na niektoré pasáže sa to dá prejsť podľa turistickej mapy, ale dohľadávanie tých správnych odbočiek je niekedy zložité. Takže tu je návod ako na to. Čísla fotiek v texte zodpovedajú tým v galérii a sú pre lepšiu predstavivosť aj v mapách.

Prvá časť: Vrútky – Valča
           Začiatok okruhu je vhodný napríklad pri autokempingu nad Vrútkami, lebo tu to celé aj skončí po záverečnom zjazde zo sedla Javorina. Na začiatok ale treba kemping obísť z juhu (foto 1) a minúť odbočku na Martinské Hole. Nad poslednými chatami sa cesta stáča doľava cez potok a po necelých 4km končí na Stráňach asi 200m nad konečnou MHD. Pri tej je ohradený areál urbáru - zvážnica cezeň (2) je jedinou možnosťou, ako sa odtiaľto dostať ďalej nad Bystričku. Brány na oboch koncoch areálu sú zväčša otvorené a urbárnici problémy nerobia. Cesta nič moc, na začiatku fajne strmá, rozbitá a v celej dĺžke poznačená ťažbou dreva. Po 3km ústi na starú asfaltku (ideme doľava) a o chvíľu na širokááánsku vojenskú betónku (3). Odtiaľto je do ústia Valčianskej doliny pohodlných 12km, v druhej polovici sú aj nejaké výhľady do kotliny. Kúsok za otočkou na konci betónky treba z cesty vydupať krátko a strmo po lúke (4) a lesnou cestou sa spustiť do ústia doliny.

Druhá časť: Valča – Kunerad
           Orientačne jednoduchý prechod hrebeňom cez sedlo Maríková. Najprv asi 7km po asfalte hore dolinou, doprava cez mostík z podvalov na zvážnicu (5) a už len dlhooooo a kľukato do kopca. Na jedinej križovatke (lúka asi 1,5km nad mostíkom) doľava, inak sa nedá zablúdiť. Je to vraj cyklotrasa, ale až jedno vyblednuté „C“ tam visí. Zvážnicu lesáci neveľmi využívajú, pod kolesami tráva (6), miestami dokonca mach, pod sedlom sa už kríky tlačia do cesty, takže je to aj s masážou. Zo sedla do Kuneradu tiež jednoducho – 2km pod sedlom sa cesta vynára z lesa, lúku s križovatkou zvážnic treba len prefrčať rovno, inde sa nedá zle odbočiť. Zvážnica rovná, dá sa to miestami aj naplno pustiť, po 2km už asfalt. Zámok Kunerad je ľahko minúť, treba si k nemu odbočiť doprava na konečnej autobusu, ale niet veľmi čo obzerať (7). Na hornom konci dediny sa dá dočapovať fajná vodička z prameňa - pre tých, ktorým sa potok hnusí (8). Nižšie v dedine čapujú tým, ktorým sa aj prameň hnusí :-)

Tretia časť: Kunerad – Stráňavy
           Jednoznačne najkrajšia časť okruhu, striedavo lesom a po lúkach s peknými výhľadmi do Rajeckej kotliny a na protiľahlé Súľovské vrchy. Orientačne je náročnejšia, všelijakých odbočiek je tu požehnane – aj keď ide len o „preskakovanie“ z ústia jednej doliny do druhej. Žiadne dlhé stúpania, len malé „hupáčiky“. V Kunerade treba odbočiť pred cintorínom doprava (9) do susednej Stránskej doliny - najprv betónkou pomedzi nové vily, za kopcom lesnou cestou pomedzi chaty. V doline po asfaltke len asi 100m a hneď prudko doľava (10). Pomedzi chaty sa treba držať „hlavnej“ lesnej asfaltky a po 3km pred rampou zabočiť zas prudko doľava dolu (11) na zvážnicu. Tá jedinou dlhou serpentínou vyústi v Medzihorskej doline - na podobnú zvážnicu, po ktorej treba kúsok vystúpať (pod cestou je upravený prameň - 12) a prehupnúť sa cez potok (13). Po chvíli stúpania cesta zo dva razy vylezie na lúky, otvorí sa pohľad na výrazný kopec Čipčie priamo vpredu (14) a potom už len zjazd k stavenisku na mieste bývalej horárne Čistiny.

          Znova známy postup: krížom cez cestu (vedie ňou zelená značka) a hore do protiľahlého svahu (15). Po krátkom stupáku dlhý zjazd do Turia po lúkach, krásnym singlíkom (16) a lúčnou cestou. Pred dedinou je nenápadná odbočka k lomu (17). Odtiaľ je už na dohľad horný koniec dediny (18), v ulici vedľa konečnej autobusu sa dá ľahko nájsť malý mostík (19). Na ceste pri ňom sú šípky – opačným smerom sa tu jazdí stráňavský maratón. Za potokom je jedno z mála miest, kde treba tlačiť – chodník stúpa lesom v traverze, od bajkov je riadne zodratý a korene sú klzké. Ale o chvíľu vybehne na lúky a z nich už vidieť horný koniec Višňového a skalnatý hrb Hoblíka (20).

          Smer je jasný, len výber cesty môže komplikovať rozostavaná diaľnica. Dá sa vybrať z viacerých možností, nakoniec sa aj tak všetky spoja na ceste poza záhrady (21), ktorá vybehne na asfalt a zbehne do ústia doliny (22). Tam je už treba len poza maštaľ (23) trafiť krížom cez lúku na cestu, ktorá sa o chvíľu ponorí do lesa. Strmo stúpa ponad hlboký kaňon (24) a za brodom (maratónci poznajú :-) vychádza na asfalt záverečného stúpania (25).

Štvrtá časť: cez sedlo Javorina nazad do Turca
           Stúpanie  má odtiaľto asi 6km, na začiatku je strmšie a v tieni, hore miernejšie, ale „teplejšie“ (26). Kilometer pod sedlom je hneď pri ceste prameň. V sedle stúpanie nekončí, chuťovkou na záver je krátka, ale brutálna „stojka“ s odskakujúcimi kameňmi (27). Potom už len dlhočizný zjazd ku kempingu, perfektne značený, s niekoľkými výhľadmi do Turca (28). Šťastnú cestu!

Rišo Pouš