Na vrchole Schneebergu (2076m.)

          Keď sa našincovi zažiada trochu Álp, nemusí sa hneď nevyhnutne škriabať na Mont Blanc alebo obdivovať Matterhorn z Zermattu. Najvýchodnejší alpský výbežok siaha až takmer k nám a našou najbližsou 2000-ovkou je Schneeberg. Vzdialenosť sotva 100 km od Bratislavy z neho robí obľúbený turistický cieľ Slovákov.
Spôsobov a ciest, ako dobyť Schneeberg a jeho najvyyší vrchol Klosterwappen , je veľa. Každý si môže vybrať podľa svojich možností a schopností - od pohodlného vývozu zubačkou až po niekoľkohodinový výšlap s prevýšením vyše 1500 m. My, samozrejme, spadáme do tej druhej kategórie.

  Naším východzím i cieľovým bodom je Weichtalhaus (563 mnm) . Od tejto chaty vedú najkrajšie výstupové trasy jednak na Klosterwappen, ale tiež do oblasti Raxu a jeho ferratového raja v údolí Höllental. O turistov tu preto núdzu nikdy nemajú a treba s tým pri plánovaní túry rátať (Ak tam chcete prenocovať, je dobré najmä v hlavnej turistickej sezóne si nocľah vopred zajednať).
Od chaty ráno štartujeme po červenej značke. Už po pár metroch sa dostávame do krásnej tiesňavy Weichtalklamm, ktorú lemujú po okrajoch vysoké skalné steny. Prevýšenie sa vo veľkej miere prekonáva po rebríkoch, alebo pomocou reťazí a kramlí nabitých v skale. Trochu to pripomína náš Slovenský Raj. Asi po 2,5 hod. prichádzame k ústiu rokliny, kde sa napájame na žltú značku vedúcu ku Kienthalerhütte (1380 mnm). Odtiaľto je to už klasický turistický lesný chodník. Pri chate sa musíme zastaviť. Niektorí sa dajú zlákať pivom a niektorí skalnou vežou v jej blízkosti. Turmstein (1416 mnm) ponúka nádherné výhľady do blízkeho okolia, ktoré samotná chata postráda, no krem toho vedie hore krátka ferrata, ktorá je miestnou atrakciou.

Od Kienthalerhütte na vrchol je potrebné prekonať ešte 700 výškových metrov. Modrá značka najprv vedie serpentínami v lese, no postupne začína ubúdať stromov a pribúdať výhľadov. Vrchol má už lúčnato-skalnatý charakter. Po necelých 2 hod. pohodového tempa sa dostávame k vrcholovému krížu Klosterwappenu (2076 mnm). Ľudí je tu ako mravcov. Môže za to aj prítomnosť viacerých horských chát v okolí. K tej najbližšej Fischerhütte (2049 mnm) je to asi 15 min. chôdze.

Po krátkej občerstvovačke pokračujeme žltou značkou na Edelweiβhütte (1248 mnm) . Zo začiatku vedie chodník vrstevnicou a my sa môžme kochať okolitou scenériou. To sa však zmení, keď dosiahneme hranu masívu. Tu začíname prudko klesať popri skalnej stene a výšku strácame rýchlejšie, než je nám milé. Tušíme, že každý stratený meter budeme musieť ešte dobehnúť. Navyše nás začína tlačiť čas. Na rakúskych turistických mapách časové údaje chýbajú a naše skromné odhady sa javia ako dosť nereálne. Preto sa na Edelweiβhütte nezastavujeme a upaľujeme ďalej. Až po chvíli nám dochádza, že sme zablúdili. Vraciame sa v tichej zlosti ku chate a bočíme na správny chodník.

Odtiaľto je to asi 2 hod. po žltej ku Kienthalerhütte . Ordinujeme si zrýchlený presun. Chodník v lese je priam romantický v zapadajúcom slnku a nebyť práve toho zapadajúceho slnka, tak si to aj vychutnáme. Po pol hodine sa chodník pripája na lesnú cestu a poctivo zbiera stratené výškové metre. Na konci stúpania pri akejsi búde sa opäť odpája a nenápadne vedie pomedzi stromy. Čoskoro sa napojí na modrú značku, ktorou sme ráno šlapali hore. Na Kienthalerhütte je už o tomto čase pusto, tak len prebehneme okolo. K chate Weichtalhaus schádzame po žltej (Ferd. Mayr Weg) a obchádzame tak tiesňavu Weichtalklamm . V hustnúcom šere už ani nekomunikujeme, klesanie lesom sa zdá byť nekonečné. K chate dorážame za tmy po 12 hod. chôdze... Je dobojované. Schneeberg dobytý!


Jana Jaraba