Na prieskume u susedov: Nagy-kő a Kis-kő

Geopark Novohrad-Nógrád sa rozprestiera na obidvoch stranách slovensko-maďarskej hranice južne od Lučenca a Rimavskej Soboty. Spadá sem 30 obcí na slovenskej a 64 obcí na maďarskej strane, Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a Chránené územie Karancs - Medves. Spoločným menovateľom tejto oblasti je geologická história spojená s vulkanickou činnosťou, ktorá celé toto územie predurčuje na vedecký výskum, ale aj na náučné účely pre širší okruh verejnosti. Aj preto tu v poslednej dobe vzniklo pomerne veľa náučných chodníkov, ktoré odkrývajú tajomstvá geoparku.

Tentokrát náš prieskum začíname v ospalej dedinke Bárna, odkiaľ sa dá absolvovať nenáročný okruh. Podľa smerovníka sa prepletieme pomedzi posledné domy a rozbahnenou zvážnicou stúpame ponad dedinu. Vo svahu nad cestou sú do vápenca vyhĺbené početné pivnice. Niektoré z nich sú stále používané. Už po pár stovkách metrov prichádzame k vyhliadke s veľkým krížom. Je od neho výhľad najmä na dedinu. Potom sa už chodník vetví a my sa vyberáme smerom na Nagy-kő. Modrú pásovú značku tu dopĺňa modrý trojuholník. Značenie je na tomto okruhu výborné a keďže ide o náučný chodník, je doplnené aj informačnými tabuľami, ktoré popisujú najzaujímavejšie miesta na trase. Sú písané aj v slovenčine.

Celé okolie Nagy-kő (Veľkej skaly, 519 mnm) je poznačené vulkanickou činnosťou a následnou ťažbou čadiča. Aj samotný vrchol kopca tvorí charakteristický zvyšok sopečného krátera. Čadičový amfiteáter je sám osebe príťažlivý a fotogenický (nebyť miestnej, prezentáciechtivej grafiťáckej základne), no aj výhľady do okolia sem priťahujú turistov. Za dobrých podmienok vidieť kompletnú paletu hôr severného Maďarska, od Bӧrsӧny až po Aggtelegský kras. Na druhej strane možno ponad nízky zalesnený hrebeň dovidieť na slovenské kopce.

Z Nagy-kő k jeho nižšiemu súrodencovi Kis-kő sa dostaneme sústavou lesných ciest, ktorými nás sprevádza tentokrát klasická modrá pásová značka. Neskôr sa pripojí na priamu značku z Bárny (modrý kríž) a spolu putujú až k vrcholu. Kis-kő (Malá skala, 379 mnm) je nenápadný kopec, ktorý však vie prekvapiť. Jeho najväčším lákadlom je čadičová jaskyňa. Vertikálna časť jaskyne má prírodný pôvod, dĺžku 14 metrov a ústi na povrch priamo na vrchole. V spodnej časti sa k nej pripája umelo vyhĺbená horizontálna chodba, ktorou je možné sa dostať dovnútra. Legenda hovorí, že v jaskyni je ukrytý turecký poklad. V skutočnosti sa ale poklad nachádza priamo na vrchole - je ním nefalšovaný výhľad na okolité roztrúsené vulkanické formy, charakteristické pre tento geopark. Kedysi na vrchole údajne stál aj hrad, no nezachoval sa ani náznak pozostatkov múrov. Len slabý val a niekoľko nájdených úlomkov kachlíc by mohlo dosvedčiť jeho existenciu.

Z Kis-kő už smerujeme najkratšou cestou naspäť do Bárny. Lesné cesty označené modrým krížom nás dovedú k vyhliadke nad dedinou, kde sme ráno náš okruh začínali. Ospalá dedina sa ešte od rána k životu neprebrala. Tak to tu zrejme chodí. A možno práve ten kľud spolu s miestnymi zaujímavosťami by sem mohol pritiahnuť ďalších turistov...

Keď už sa motáme v týchto krajoch, vydávame sa aj na prieskum ďalšej z novohradských pozoruhodností. Je ňou umelo vytvorená skalná jaskyňa za obcou Kishartyán neďaleko Salgótarjánu. Kishartyáni-Kőlyuk-oldal je chránenou oblasťou s rozlohou 13 hektárov. Tvorí ju reliéf morského sedimentu navrstveného vo forme skalnej steny s dĺžkou približne 300 m a výškou 30 - 40 m. Pravdepodobne premytím voľnejšieho sedimentu sa v nej vytvorila prírodná dutina, ktorá bola neskôr umelo prehĺbená. Počas tatárskych a tureckých povstaní slúžila jaskyňa ako útočisko pre miestnych obyvateľov a v 19. storočí a do konca 20. storočia boli dutiny obývané pustovníkmi.
Jaskyňa pozostáva z niekoľkých väčších či menších miestností, ktoré slúžili ako obytný priestor, kuchyňa s ohniskom, sklad potravín a pitnej vody, či miestnosť na odpočinok. Celý priestor je vyhĺbený vo výške pár desiatok metrov nad zemou a dá sa doň dostať strmým kamenným schodiskom vytesaným priamo v stene.

Prístup k jaskyni nie je nijako propagovaný, a pokiaľ nejdete predom pripravení, len ťažko ju nájdete. V obci pri kultúrnom centre treba odbočiť po ceste č. 22 smerom na Nógrádmegyer. Asi po kilometri stojí pri ceste kostol s cintorínom a pri ňom je aj nenápadná informačná tabuľa. Od nej prašnou cestou okolo družstva prídete priamo pod skalný masív, v ktorom už z diaľky zívajú otvory obydlia (pozn.: skoro na jar alebo po výdatných dažďoch vám bude treba off-road). 

Jaraba