MTB Novohradský pedál – 10 rokov optimistom

Čo všetko môže byť nočnou morou? Napríklad aj taká stará Praga V3S plne naložená drevom. Samozrejme, ak ste organizátorom podujatia. A Vlasťo Duzbaba ním je už niekoľko rokov, presne tento rok to je už 10. raz, čo odštartoval v lesoch pri Lučenci mtb preteky Novohradský pedál. A zasa sám. Sám si to vymyslel, sám si navrhol trasu, tak by bolo s trochou zlomyseľnosti mu povedať, že nech si ju aj sám vyznačí a sám zabezpečí. A presne toto on urobí.

Keďže už to však robil 10 raz, tak všetko má vymakané, trasu vymyslenú, prejazdenú, odskúšanú, obehaných sponzorov, mesto, dobrovoľníkov. A v predposledný deň aj samostatne vyznačenú. No, trošku som mu v sobotu ráno pomohol na zjazdovom traili, ktorý je takou čerešničkou na torte, ale to bolo tak všetko z mojej strany. A aby som nezabudol. Sám ten trail pred dvomi rokmi vykopal, vždy na jar ho prečistí a hneď potom mi zavolá, že sa tam mám chodiť voziť čo najčastejšie, nech je to dobre vyjazdené. Takže poslúchnem a brúsim hadovitý singláč niekoľkokrát týždenne. Inak, ak by ho chcel vyskúšať niekto, kto tam ešte nebol, tak je to tento:

https://www.strava.com/segments/28977508

Preteky sa konajú v nedeľu, tak v sobotu podvečer sa idem ešte povoziť, aby som spoznal aktuálne podmienky na trati, keďže tento rok sa menia zo dňa na deň. Lebo:

Hlavnou úlohou mestských lesov by mala byť rekreácia a športové a kultúrne vyžitie, ktoré sú spomínané snáď pri každej možnej príležitosti, ale keďže les je predovšetkým drevo, tak tu zúri ťažba, rovnaká ako v ktoromkoľvek inom slovenskom lese, a tak tá rekreačná funkcia bude skôr taká ta vytúžená. A keďže zrezané drevo treba nejako dostať tam, kde má nejaký efekt a nerastie len tak naverímboha a prakticky ničomu poriadne neslúži, tak prichádza na scénu nezničiteľná kráľovná slovenských lesov, stará Praga V3S. A taká V3S-ka plne naložená drevom na rozmočenej lesnej ceste, zloženej predovšetkým z riadne mazľavého lučeneckého blata, sa vie miestami zaboriť možno aj pol metra, a to už sú teda fajnové koľaje. Keďže týždeň pred pretekmi výdatne pršalo a ťažiť sa musí a aj odvážať, tak v lese v miestach trasy sa objavujú úseky, ktoré nie že sú neprejazdné, ale totálne nepriechodné aj pri prenášaní bicykla. Oznámim to Vlasťovi, ten tam na druhý deň doobeda letí s krovinorezom, zreže v pravej časti kríky, nech sa dá prejsť, víťazoslávne mi to zavolá, nech to idem po práci vyskúšať. Prídem tam, ale V3S ma evidentne predbehla, a samozrejme je jednoduchšie ísť po novovytvorenom mieste aspoň jedným kolesom ako v hlbokých koľajach. Takže sme znova tam, kde sme boli. Som z toho zúfalý, navrhujem zrušenie úseku, lenže tým by sa musela skrátiť trať asi o 4,5 km, čo je už fakt dosť pri 25 km okruhu. Vlasťo je optimista, po deviatich rokoch musí aj byť a uisťuje ma, že všetko bude v poriadku.

V sobotu podvečer sa idem teda naposledy previezť a v druhom zjazde vidím v diaľke nejakého cyklistu, ktorý stojí, rozmýšľam, čo tam maturuje a keď prídem bližšie, zisťujem, že je to samotný jediný najvyšší organizátor. Sedí na bajku, záhradnými nožnicami prestrihuje ešte časť tunelu z konárov, aby bol prejazd čo najlepší. Na hrudi jeden batoh s tabuľkami a šípkami, na chrbte druhý batoh s páskou, ktorou zabezpečuje križovatky na trase, v košíku na fľašu značkovací sprej. Keďže ľudská dobrota a prajnosť sú nekonečné, tak toto posledné značenie robí najneskôr ako je možné, aby mu ho nejaký dobrák nezničil, čo sa už v minulosti stalo. V nedeľu ráno pôjde ešte prejsť celú trať na štvorkolke, či je všetko ok a potom už sa postaví na štart 25 km trasy. Neviem, či je to zvykom aj u iných organizátorov, ale on si každý rok zapreteká.

Pozdravíme sa, pokračujem a trochu ďalej stretávam cyklistu, čo ide zajtra pretekať. Vraví mi, že už „začali“ značiť. Tak ho poopravím, že „začal“. Chvíľu ideme spolu, nadávame na rozjazdený úsek s koľajami, ale oproti strede, kedy som ho išiel naposledy, tak je to už pekne zjazdné. Je teda dobré byť optimista, keď ste organizátor. Aby som bol trocha nápomocný, tak počas prejazdu aspoň čistím trať od veľkých kusov dreva.

Deň pretekov na domácej pôde je vždy nervózny. Ráno si privstanem, idem rozložiť reklamné banery. Vlasťo, jeho rodina a známi makajú už na plné obrátky, nech je všetko tip-top. Pomaly začína registrácia, chystajú štartovné balíčky. Minulý rok v ňom bol krém na zadok a pár pretekárov si ho zmýlilo s energetickým gélom a zjedli ho pred štartom. Tento rok je tam aj vzorka jahodovej interiérovej farby v malom tégliku, tak dúfam, že si ju nik nepomýli s ovocným krémom.

Preteky už dávno prerástli z regionálneho podujatia do medzinárodnej udalosti, tento rok štartuje za všetky kategórie okolo 180 účastníkov. A tým sa mení aj atmosféra, účastníci sa stávajú premotivovanejšími, vznikajú aj menšie konflikty kvôli radeniu na štarte, kedy je povolené zaradenie iba zozadu a pár ľudí to nechce pochopiť, keď prídu neskoro a štartovný košiar je už plný, a tiež pád hneď po štartovom výstrele, ktorý zastaví polovicu pelotónu. Celé je to také nervózne, človek si nevie nájsť nejaký rytmus. Do toho ešte tie zablatené úseky, kde sú ďalšie pády. Najhoršia je však zrážka jedného pretekára so srnou v zjazde, ktorá sa končí zásahom záchranky a odvozom do nemocnice. A to všetko na dolniakoch na tej rovine, kde sa mtb ani nemôže poriadne jazdiť. Proste ide sa stále veľmi rýchlo a v cieli mi kamarát z 25 km trate vraví, že už nabudúce pôjde radšej 50 km, lebo z tohto tempa je mu akurát tak na grcku. O 8 stotín mu ušla bedňa v kategórii 40+. Ale ani 50 km sa nejde na selanku. To by vedel každý účastník potvrdiť.

Po prejdení všetkých kategórií je Vlasťo akýsi zamĺknutý, vyšťavený. Ale s každým podaním ruky od spokojného účastníka a poďakovaním príde úsmev, pre ktorý to všetko robí. Lebo je optimista a určite rozmýšľa už teraz, aký bude ten jubilejný 10. ročník (Prvý ráta ako nultý, takže tento tradičný nesúlad.).

Výsledky jednotlivých kategórií sú na tomto odkaze:

https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/7755

Záznam trasy bol urobený na hodinkách CorosApex Pro od dodávateľa RALPU .

LukJur