Ľudova päťdesiatka 2023

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani netreba hovoriť.

Alebo bolo vypredané kvôli tomu biednemu začiatku zimy bez snehu? Každopádne zima aj túto zimu prišla a mali účastníci sakra šťastie, že sa nebežalo o týždeň skôr. Inak by brodili záveje nielen okolo Suchého vrchu, ale možno aj na parkovisku v Uhrovci. Takto môžu poďakovať otepleniu a turistom, že im na väčšine zasnežených úsekov prichystali parádny, vytvrdený a udupaný chodník (a sem – tam ľad). Čiže zhruba od 750 metrov vyššie. Smerom dole sneh rapídne mizol a v dolinách suché cesty. Turisti zas môžu byť radi, že im takmer dvestohlavé stádo predupalo stopu tam, kde predtým nebola.

A keď už som pri tom, kto môže byť ako rád, tak aj orgovia môžu, lebo nik z účastníkov neskončil s úpalom a len päť ľudí nedošlo do cieľa. Z toho vyplýva, že počasie bolo prudko behateľné, dokonca aj vetrík do chrbta isto pomohol, od obrátky doľava na Demovci. Možno už aj skôr, okolo Capárky. Fičal taký jedovato pichľavý, severovýchodný, ale bol to len neškodný vánok oproti tomu, čo dulo dole v kotline okolo PD. Do toho v podstate celý čas posnehovalo a hore na hrebeni miestami aj slušne (a vodorovne) snežilo. Hore mierne pod nulou (aj keď pocitovo niekde až dosť), dole mierne nad nulou, a to zase stačilo na kvalitné blatko v závere okruhu. Obísť sa nedalo, márne sa tešil ten, kto hore v snehu opral boty do pekna.

Trasa ponúkla pestrý program – symbolický začiatok popri cintoríne, prevažne technické chodníky v prvej polovici (nielen vďaka snehu – aj šutríky, korienky a preliezky boli hojné), prevažne lesné cesty v druhej polovici. Prudké zbehy po „maku s cukrom“ boli lahôdkou – napríklad spod Rokoša či Čierneho vrchu. Značenie bolo parádne, len na jedno (vraj dosť nenápadné) odbočenie žltej značky zo širokej cesty pred Dubničkou pár ľudí frfľalo. Ale to chce asi len trochu lepšie si naštudovať trasu. Ani neviem kde to bolo, tiež som ho prehliadol a trasu som si trochu „nadstavil“ cez Dubničku. Ale som si aspoň osviežil spomienky na pradávnu Bánovskú stovku , ktorá sa tadeto tiež motala - len vtedy bolo „o trošku“ teplejšie.

Najrýchlejšie si so všetkými chuťovkami, pascami a nástrahami trate poradil Matej Páleník (05:43:07), ale čelná skupinka bola od začiatku do konca poriadne natesno pri sebe, na dopľutie. Medzi ženami Eva Mareková (06:39:17) mala zase trochu odlep od dvojice prenasledovateliek, ale veď komplet výsledky sú dole v galérii a samozrejme TU na Hikingu ultra . Vyhlásenie najlepších som nestihol, tak tu sú aspoň fotky, ukradnuté z Facebooku SUT:

V zime treba viac dopĺňať kalórie aj tekutiny – a podľa toho to aj vyzeralo pri krmelcoch. Vraj, lebo len jeden z troch som navštívil, ale slintal som potom ešte asi pol hodinu. V cieli to isté, len preto sa vraj niektorým oplatilo prísť a o tých polievkach som počúval (a slintal) celú cestu domov. Takže aj v tejto kolonke hodnotenia majú organizátori veľké plus.

Celkovo je takáto „polstovka“ pre tento dátum ideálna, práve pre nevyspytateľnosť počasia. V zime je všetko aj tak náročnejšie a stovka by bola asi poriadny mordor aj v dobrých podmienkach. Viacerí si chlad pochvaľujú viac ako letné hice, aj keď na cieľovú socializáciu je zase lepšie to leto pri pivku na trávniku, že? Každopádne treba držať palce, aby aj o rok všetko vyšlo organizátorom aj meteorológom. Len jedna rada: treba si kvôli tej socializácii doniesť plážové šľapky, lebo pri vstupe do telocvične sa zaprasené trailovky povinne vyzúvajú :-)

Rišo Pouš