Heini Holzer: Serak "Z" - severná stena Liskammu

Extrémny lyžiar Heini Holzer v roku 1974:
          Sedím sám pred chatou Monte Rosa vo Walliských Alpách. Moje myšlienky, môj pohľad sa nemôžu odtrhnúť od 1200 metrov vysokej severnej steny západného vrchola Liskammu.
          Viaceré lezecké cesty vedú cez túto stenu. Časy prvovýstupov sa pohybujú medzi 13 až 28 hodinami lezeckého času, prevýšenie medzi 900 až 1200 metrami. Obtiažnosť najľahšej cesty je 55 stupňov priemerné stúpanie vo firne a ľade. Čítal som články a výpovede ľudí, ktorí túto stenu zdolali, s niektorými som sa rozprával. No pre mňa najvzrušujúcejší problém tejto steny nikto z nich nezbadal.
          Je to ohromný sérak v tvare "Z", najdlhšia a zároveň od prírody najlogickejšia a najjednoduchšia cesta na vrchol. Považovali moji predchodcovia tento výstup za nelogický kôli jeho dĺžke? Stupeň obtiažnosti tohto "Z" zodpovedá v mnohom ostatným cestám, no predsa pri 1200 výškových metroch je dĺžka výstupu 2500 metrov. Cesta cez "Z" je týmto podstatne dlhšia, ako predošlé výstupy.

          Koľko dní budete potrebovať na túto stenu? Pýta sa ma brigádnik na chate, ktorý sa už prizeral viacerým výstupom v tejto stene. Nechcem zlomiť žiaden rekord, ale chcel by som byť najneskôr za štyri hodiny na vrchole. Kto videl padať ľadovú lavínu touto stenou ma ľahko pochopí. Vtedy by bolo určite najlepšie, vôbec tam nebyť. Pre každého lezca vystupujúceho touto stenou sa bezpečnosť odvíja od rýchlosti.
          Som rád, že tu som sám, pretože len veľmi málo spolulezcov by bolo spokojných s mojou úspornou výstrojou. Beriem si 50 metrové lano, dve šrúby do ľadu, tri karabíny, čakan a mačky. Nezamýšľam sa nad tým, či som dostatočne vyzbrojený - nechcem zoslabiť stenu pomocou zbraní, až kým by nebola ona aj ja vyčerpaná...

          Takže chcel by som to "vybaviť" za pár hodín. Ako si obúvam mačky na nástupe, vychádza slnko. Séraky nado mnou žiaria, ako rozžeravené železo. Na začiatku stúpam veľmi rýchlo, nechcem byť pochovaný pod nejakou padajúcou ľadovou vežou. Za jednu hodinu zdolávam takmer polovicu výstupu, teraz môžem tempo trochu zvoľniť. Je to veľký pôžitok, liezť touto rozmanitou stenou. Sú tu všetky druhy prekážok. Ľadové traverzy, výšvihy, obrovské trhliny s krehkými mostíkmi.

          Presne za štyri hodiny je táto stena podo mnou. Šťastný a sám stojím na západnom vrchole Liskammu. Žiadny boj, žiadny strach zo smrti som neprekonal, len jednu z najväčších ľadových stien Álp. Som sám uprostred najkrajších Walliských štvortisícoviek. Na juhozápade vidím masív Mont Blanku so svojimi ľadovými stenami. Pred pár dňami sa mi tam podarilo zlyžovať severnú stenu Aid. de Argentiere.

          Teraz prichádza môj najväčší okamžik. Vymieňam mačky za lyže a púšťam sa do zjazdu. Na začiatku je sneh stvrdnutý, kúsok dole však už sneh pekne drží. Bez prestávky lyžujem cez len pred chvíľou zdolané prekážky. Strmá rampa - slalom pomedzi sérakmi. Skáčem cez trhliny, traverzujem ľadové žľaby a zdolávam strmé svahy. Potom prichádza na rad úžasná rampa v spodnej časti steny, ktorú prekonám rýchlym traverzom. Kuloár ku ľadovcu a veľká okrajová trhlina.

          Až potom si dávam prvú poriadnu prestávku. Mám veľké bolesti v stehnách, srdce bije ako splašené. Hodím sa na sneh a môj pohľad sa uprie naspäť na stenu. Z obrovskej radosti by som moje lyže najradšej vyobímal. Pripadajú mi totiž, ako by to boli živé tvory. Ale cítim už veľkú únavu.

          A ona tam stojí, mohutná, nepohnutá ďalej, severná stena Lyskammu.

Heini Holzer
20. júna 1974, prvovýstup a prvozjazd severnou stenou Liskammu Walliské Alpy


preklad M.Bartoň
-Liskamm som fotil v zlých podmienkach a preto sa ospravedlňujem za kvalitu fotky. M.B.