Engadin, Sils Maria a Nietzsche

 Švajčiarsky Engadin bola chudobná pastierska oblasť, kým krásu tunajšej prírody a zdravú klímu s čistým horským vzduchom neobjavila smotánka vtedajšieho sveta...

Jeden septembrový deň roku 2017 som sa zastavil pri osade Sils Maria, aby som sa poprechádzal po chodníčkoch a zašiel sa pozrieť ku pamätníku Nietzscheho, ktorý na mňa svietil z turistickej mapy na konci poloostrova. Parkujem pri hlavnej ceste, nepokúšam sa dostať ďalej autom, mám nohy. Prechádzam cez osadu Baselgia a blížim sa ku poloostrovu. Žije to tu turizmom, chodníčky sú dobre značené. Ozaj, chodníčky... Taká samozrejmosť, napadne asi každého. Veď kvôli nim a ich hustej sieti v celom Engadine sem chodili na dovolenky ľudia, ktorí si to mohli dovoliť...

Ako človek, ktorý vyrástol vo Vysokých Tatrách, nemôžem neporovnávať... No čo už... Nevyznelo by to pre Tatry vôbec lichotivo.

Kráčam ďalej a už sa blížim k lesu, ktorým je poloostrovček pokrytý. Napadá mi ešte jedno prirovnanie... Aj tu by sa určite našli developeri, ktorí by dokázali postaviť a potom aj predať napríklad apartmánové byty. Ich noví majitelia by si tak napríklad mohli znížiť daňový základ. A obec? Tá by dostala potom od developera možno príspevok na obecné záchody :) Nuž ale nestavia sa tu. To, čo malo stáť, už je postavené... A koniec úvahám.

Vychutnávam si výhľady. Je na čo pozerať. Pekná prechádzka. Nádherné zákutia. Nietzsche tu trávil kedysi veľa času prechádzaním sa po týchto chodníčkoch. Prichádzam ku pamätníku... Viac už sa ale dozviete z fotiek.

Uzatváram okruh poloostrovom. Miesto na opekanie s nachystaným drevom už čaká na rodinky s deťmi, ktoré sa na výlete nevenujú dobývaniu vrcholov. Mne dnes príroda vystavila stopku pre vrcholové ciele, a tak som si konečne našiel čas na iné veci, než na aké som zvyknutý... Stálo to za to.

Okruh uzatváram cca za dve hodiny. Autom sa presúvam do Maloje, tam na mňa už čaká ďalší zaujímavý okruh. Ale to už nabudúce...

M.Bartoň