Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Malo to byť také príjemné koliečko okolo Skalitého, v smere hodinových ručičiek, so začiatkom aj koncom v ústredí, lebo vlaky/busy/krčmy. Asi 26 km a tuším deväť hodín narátala mapa (prevažne po červenej značke), takže pre turistu by to bola príjemná celodenka. Výhľady početné a ďaleké, krajina pekná, pod nohami väčšinou pohodlné chotárne cesty cez lesy a ešte častejšie cez lúky. Ono to aj príjemné bolo. Síce začiatok júla a obloha ráno takmer čistá, ale po studenom fronte ešte nestihli doraziť typické letné horúčavy. Aj severný ve

Val Roseg - Pontresina - Chapella - Val Susauna - Keschhutte - Val Plazbi - Fuorcla Pischa 2868m. - Eschahutte - Madulain - Val Roseg Vyrážam z Rosegu nie skoro ráno a ani neviem poriadne kde. Nemám jasný plán. Po cyklotrasách Engadinu sa v miernom klesaní dostanem pomerne rýchlo do S-Chanfu, tu už idem aj kúsok po hlavnej ceste. V Chapelle odbočujem do Val Susauna s priemerom 30km/h a začínam stúpať dlhou šotolinou. Zmierňujem tempo, zobliekam, Sparkyho hneď obklopia obdivovatelia, keď sa ale začnú dobíjať do kapsičky s tyčinkami tak dvíhame kotvy... V závere do

Bývalé nemecké banícke, a neskôr remeselnícke mestečko na hornom okraji hornej Nitry, s veľkým námestím - vždy som ho na bicykli iba preletel v honbe za vzdialenejšími cieľmi. Ale mi už dlhšie nedali pokoj tie viaceré odbočky do koncových dedín, ktoré sa rozbiehajú z toho námestia, prípadne kúsok od neho. A že teda preskúmam kvalitu asfaltov na tých bočných okreskách. Vieme aké je to u nás – niekde tragicky deravo, niekde úplne nanovo, kde by to človek možno ani nečakal. Vznikla z toho teda na mape taká doslova hviezdica, do ktorej je zakomponova

Tak masochisti sa znovu dočkali. Lebo táto (dĺžkou síce obyčajná) stovka si svoju povesť vyslúžila najmä poriadnym prevýšením. Tu sa palice vyslovene hodia a silné nohy tiež. Profil ako píla, to je všetkým jasné. Aj preto je to v prvej polovici skôr ultrašplh ako ultrabeh a v tej druhej často skôr ultrapochod klátiacich sa zombíkov. Presne tam, kde už by sa aj behať dalo, hehe... Navyše robiť stovku koncom obdobia „Medardovej kvapky“ a začiatkom júla, to je tiež často poriadny adrenalín pri sledovaní predpovede počasia. Zažili sme krúpy, blesky,

Ozvalo sa niekde neďaleko mňa, ako som sa pľahočil v konečnom úseku stúpania k občerstvovačkeTroják a nedočkavo očakával, kedy sa cesta zmení v asfalt. Trochu som si to tu už pamätal, keďže pred pár hodinami som tadiaľto už raz prechádzal. Hlas bol výrazne posmievačný, ozval sa niekoľkrát a potom sa zhmotnil na turistu na bajku, ktorý sa ku mne snažil s neustálym posmechom pripojiť. Keďže kopec sa preklopil v klesanie a prišiel vytúžený asfalt, tak som preradil a na najťažšom prevode išiel, čo to dalo, len aby som sa ho striasol. Čiastočne s

Gemerská obec Brdárka má dnes sotva pár desiatok stálych obyvateľov. Nachádza sa na konci vedľajšej cesty pod vápencovým masívom Radzim. Odbočuje sa na ňu z hlavnej cesty medzi Dobšinou a Rožňavou. V jej okolí rastie okolo 5 tisíc čerešňových stromov z veľkej časti vysadených po prvej svetovej vojne. V dnešnej internetovej dobe sa toto miesto stalo známe vďaka fotkám rozkvitnutých čerešní počas jari a v tom čase tu začalo mieriť stále viac ľudí aby tie krásne obrázky mohli vidieť aj na vlastné oči. Túto jar sme teda na Brdárku vyrazili aj my. Po

Veľmi príjemný je tento kus Pohronia či Podpoľania medzi Banskou Bystricou a masívom Poľany: mierne kopcovitý, lesnato-lúčnatý, s prevažne dobrými, tichými okreskami. Tentokrát to bolo necelých 90 km so začiatkom aj koncom v BB na stanici, lebo tam som sa doviezol vlakom z domu - v snahe schovať sa za hrebeň Nízkych Tatier pred búrlivým severákom. Zároveň to bol okruh taký kultúrno-historický, lebo týmto krajom história kráčala veľmi často, tu je vždy čo obzerať. A ešte jeden dôvod som mal, ten si ale nechám na záver. Hneď v BB je samozrejme tra

Po poriadnej stovke potrebujem poriadne tri týždne, aby sa telo poriadne spamätalo. A fakt som si myslel, že necelé dva týždne po VKM (VýchodoKarpatskýMordor) budem ešte ležať hore bruchom, maximálne sa na bicykli po rovine voziť. Ale keď Majo zahlásil, že ešte ide pred Lavaredom (120 km, 5800 m+) posledný tréning a bral by sparinga, nedalo mi to. Vraj nie moc, tak 30 chce, ale nejaké slušné prevýšenie v tom a nepôjde vraj moc intenzívne. Aj keď on formu ladí „pred“ a ja degenerujem „po“, povedal som si, že teda skúsim. Že to hádam dám, navyše ke�

Také prvé, menšie jubileum, lebo piaty ročník - ale teda už sa poriadne prebojovala do vedomia ultraverejnosti táto výživná fatranská prechádzka. Asi aj vďaka o.z. Slovak Ultra Trail, ktoré zaradilo túto akciu do celo(vesmír)slovenskej ligy. Rekordný počet účastníkov (takmer 170) vyrazil na 52 km 17. júna tohto roku (a ďalšie veľké stádo na kratšiu, 25 km trať). Aj počasie asi prispelo: ráno pod mrakom a príjemný chládok plus menej príjemný vánok, nad hrebeňom naložený mrak, čiže hore mlieko, ale tam už došli ľudkovia správne rozhicovaní. Napolu

Po týždňovom monzúne a ďalšom predpovedanom daždi na piatkovú noc a asi pol soboty, som v piatok večer napísal na Facebook: „Mám také tušenie, že pri nedeľnom písaní reportu zo zajtrajšieho mtb maratónu v Slovenskom raji, sa budem musieť držať na uzde, aby som nepoužil nejaké sprosté slovo.“ Bratranec, steampunkový spisovateľ, mi hneď poradil: „Vulgarizmy sú teraz moderné, v pokoji napíš: - Ba kieho! Alebo – Bodaj ho porantalo!“ Tak som si jeho slová zobral k srdcu, pospomínal si ešte na nejaké ďalšieho tradičné oslovenia a pomenov

No hanba mi, ale až začiatkom júna som prvý raz po zime vytiahol mtb. Akosi sa naň nedostalo popri behacích prioritách a časovo náročnom dochádzaní do práce. A ešte aj tá jar aká bola upršaná... A pretože na úvod to netreba preháňať a zároveň sa treba snažiť dostať aj techniku trochu „do rúk“, len jemne som vychrtil po serpentínach hore na Martinské hole (záver zbabelo po asfaltke). Prekvapilo ma, že nohy boli týždeň po VKM už celkom ochotné, aj keď na nejaké vyššie intenzity ani pomyslieť. Ale chutilo im. Zadku menej, raz to sedlo spálim! Pr

Na nenápadnom, 513 m vysokom kopci Dúň v južnej časti Tríbeča, medzi Jelencom a Kostoľanmi, minimálne od 13. storočia stojí hrad Gýmeš, dnes samozrejme už zrúcanina. Slúžil ale ešte v polovici 19. storočia a starali sa oň ako o jedno zo svojich rodových sídiel Forgáčovci. Napriek svojej polohe na bočnej rázsoche je z neho perfektný, kruhový výhľad, lebo neďaleký „hlavný hrebeň“ Tríbeča je nižší ako kopec s hradom. Prístup hore je pohodový, aj keď miestami strmší, zato ale po dobrých chodníkoch, len za dažďa blatnatých a v prudšom z

Čoraz obľúbenejšie podujatie v čoraz obľúbenejšom formáte „kratšieho“ ultrabehu. Lebo predsa len, na stovku väčšina ľudí potrebuje celý víkend a kus piatku k tomu, a po tomto je takmer každý už v sobotu večer pohodlne doma. V skratke: ľudia lenivejú :-) Teda väčšinou, lebo pozor, toto nie je len taká hocijaká polstovka, ale šťavnatých 71 kilákov – neradno podceňovať! Prevýšenie 2860, ale viacerí vraj namerali o dobrých 300 vertikálnych viac. To ešte pridáva na šťavnatosti. Limit 13,5 hodiny hovorí o tom, že ani to pohodlie domova niekt