3 dni skialpu na Zelenom plese

Konečne sa v závere sezóny rysuje viac dní pekného počasia. Neváhame a Rasťo objednáva nocľah na Brnčalke. Ráno sa na parkovisku Kežmarská Biela voda stretávame všetci štyria účastníci zájazdu. Decentne nabalení najskôr napešo, ešte ďaleko pod odbočkou modrej na Matliare obúvame aj lyže. Pohodovým tempom dorazíme na chatu. Počasie sa zhoršuje, aspoň zložíme nadbytočné veci a posedíme v teplúčku. Sisa práve končí brigádovanie, ešte nás stíha pohostiť čajíkom :) Kecáme, ale vonku začína aj posnežovať.

Tak čo už, poďme obzrieť dolinu. Vytrepeme sa hore Fľaškou, Matúš skratkou vľavo a zabočíme do Medenej kotliny. Stretávame partiu 3 lyžiarov, boli v Poslednej štrbine, vraj aj nejaký prašan "zazreli". Tak my to namierime do Bachledovej. Ten prašan nám komplikuje výšľap, zasa podkĺzava. Čoskoro to vzdávame a ide sa napešo, boríme sa nad kolená a niekde aj viac. Matúš a Tomáš prešľapú stopu a vo vetre a hmle dôjdeme do štrbiny. Tam fučí najviac. Rýchla príprava na zjazd a ide sa.

Zhora najskôr tvrdo, potom už sľubovaným prašanom striedaným s vyfúkanými tvrdými plochami. Fľaška rozbitá a sme na chate. Sisa pre nás ešte stíha ďalšiu objednávku - jedla a uteká domov. Na nás má chata po ubytovaní prekvapko - pokazené vodné čerpadlo, voda nebude. Miesto pirohov a iných dobrôt dávame po 2 pivká. K večeru personál poriešil aj vodu - z plesa dierou v ľade, tak aj tie pirohy boli :)

Začíname plánovať zajtrajšok. Rasťo je nabudený na Malý Kežmarák, my s Matúšom by sme chceli už niečo iné, tam sme už boli pred týždňom. Dilemu vyriešia dvaja chalani, ktorí si k nám prisadnú. Sú to bratia Jirka s Ondrom. Z debaty vyplynie, že čítali náš článok a tiež by radi na Kežmarák. Tak sa dávajú dokopy s Rasťom a už ostáva len na ňom, aby ich ukecal aj na jeho vylepšenie cesty - ponad Ušatú vežu a cez Nemecký rebrík. Tomáš sa pridáva k nám dvom a plánujeme Malý Pyšný štít.
Druhý deň vstávame po piatej. Už svitá a je jasno, žeby predsa vyšla predpoveď? O pol šiestej raňajky, o šiestej už vyrážame, teda najskôr Rasťo s novými parťákmi, my cca štvrťhoďku za ním(i). Najskôr do Medenej kotliny, z nej na svahy Malého Pyšného. Matúš sa ponáhľa, razí stopu a my s Tomášom ďaleko za ním. Nepríjemný je spodný traverz do horného žľabu. Je to na slnku a riadna riedina. Po 3 hodinách sme všetci hore. Sledujeme druhú trojicu, ako tiež dorazila na vrchol - Malého Kežmaráku. Okrem traverzu spodného ľadu šli hore centrálnym žľabom až pod prevej vo Vyšnej Kežmarskej štrbine. Popod neho prešli doľava na vrchol.

Ideme dole. Z vrcholu najskôr pravým hrebienkom 10 m obchádzame šutre, ktoré znemožňujú priamy zjazd, potom späť do horného žľabu. V jeho polovici traverzneme doľava. Úzkym žľabom 10 m napešo a ďalej na lyžiach nad skalným rebrom, nižšie stáčame doprava a sme nad spodným žľabom. Takto sme oblyžovali mixový úsek. Prechod do spodného žľabu je vytopený, dá sa prekonať zošľapaním alebo skokom. Potom parádna lyžba v tieni s prašanom a na záver cez zúženie opäť do Medenej kotliny.

Čo s načatým dňom? Rozhodujeme sa obzrieť Čierny štít. Traverz nad Fľašku, v doline kopec skialpinistov. Dávame "opaľovaciu pauzu". Potom už šťavnatý výšľap k žľabu spadajúcemu z Čierneho do Veľkej Zmrzlej. Ďalej miernym hrebeňom a traverz pod vrchol až kam to pustilo na lyžiach. Pod vrcholom odliepame pásy a zjazdujeme tou istou trasou späť do Veľkej Zmrzlej.

Pod žľabom dávame ďalšiu pauzu - čakáme, kým začne druhá trojka zjazd Malého Kežmaráku. 3 hodiny vegetili na vrchole :) Teraz začína zábava aj pre nich. Lyžujú rovnakou trasou, ktorou sme šli s Matúšom. Z traverzu k Ušatej veži však Rasťo vyšliape až nad ňu. Potom už Nemeckým rebríkom. Sledujeme ich, kým neprejdú kľúčové miesto cez kotol. Pred 2 dňami stadiaľ vypadla lavína. Keď zahnú za vežičku, pokračujeme v našom dnešnom programe.

Počas pauzy bol priestor na ďalšie úvahy. Najskôr si to namierime na pláň spod Spišského štítu, nad žľabom z Baranieho sedla. Keď už sme pod ňou, vo výšľape sme sa priblížili k žľabu vedúcemu k Ovčiarskej lávke. Matúš hodí známu otázku. Výsledok sa dal čakať. Ideme tam. Lyže na batohy, mačky na nohy. V spodnom žliabku tvrdo až ľadovo, vyššie prašanovo až doskovo. Na konci šutrovo. Hore sme zasa na slnku, príjemný oddych na balkóne s výhľadmi do Malej Studenej. Dnes tu nikto nebol.

Začíname zjazd. Z lávky je to cca 5 m po šutroch, skúšam skratku skokom, celkom sa podarila. Spodný žliabok má šírku na dĺžku lyží, časť treba zošľapať. V Zmrzlej už začína kôrka, hľadáme miesta, kde nie je. Obchádzame aj Fľašku - úzkym pravým žľabom, po ľade. Pod Fľaškou je tvrdo a rozbito. Traverzujeme popod Kežmarák a na ešte osvetlenom svahu poslednými oblúčikmi dolyžujeme na chatu. Tam nás už čaká vysmiaty Rasťo s Jirkom a Ondrom. Podaril sa im parádny kúsok a nám tiež :) Personál chaty je už tiež spokojný, vymenili čerpadlo, voda tečie. Tmavý Šariš nám včera zachutil, tak aj dnes takto dopĺňame pitný režim.

Posledný deň opakujeme ranný časový harmonogram predchádzajúceho dňa. To zas Rasťo ide vylepšiť zjazd Malého Pyšného. Opäť nahovoril Jirku s Ondrom. My ostatní sa až tak neponáhľame, ideme pol hodinky po nich. Do Veľkej Zmrzlej je opäť ráno tvrdo. Z nej si to namierime rampou popod Čierny do Stolarczykovho sedla. V strede rampy je to celkom výživné aj na mačkách. V sedle začínajú Matúšove úvahy: "Kež sme už tu, tuná tento kopec by sa ešte mohol dať." Tak sa ide tam (neskôr zisťujeme, že je to Vyšná Barania strážnica). Cestou premýšľam, ako to pôjdeme dole. Nevyzerá to veľmi zjazdne - časť pod vrcholom. Tomáš nakoniec vrchol vynecháva, počká nás nižšie. S Matúšom teda skúšame, čo je tvrdšie, či lyže alebo skaly.

Dopadlo to remízou :) Nižšie je stále dobrý sneh. Zlyžujeme do sedla a potom žľabom do Čiernej Javorovej. Traverzneme pod Čierne sedlo. Malá pauza, krátky výstup do sedla. Tomáš ešte nebol na Kolovom, tak šliape ďalej. S Matúšom ideme obzrieť žľab pod Kolovým do Malej Zmrzlej. Hore je rozdvojený, vyberáme ľavý (pri pohľade zhora). Zostup do žľabu je vytopený, ale ďalej je to zjazdné. 1 úsek je úzky, tak to skúšame "šusom" - sneh je mäkký, môžme si to dovoliť.

Dole sa stretávame s Tomášom, natraverzujeme pod Čierny a po krátkom výšľape na jeho rameno pokračujeme v zjazde - podobne ako včera, len záver do Veľkej Zmrzlej skúšame ďalším žľabom nižšie. Je poludnie, tak aj Fľaška je zmäknutá a pohodovú lyžovačku zakončíme na Brnčalke čakajúc na Rasťa. O chvíľu ho už vidíme, dnes má toho dosť. Malý Pyšný lyžovali s traverzom medzi oboma žľabmi a pokračovali do traverzu do nižšej rampy. Po tomto zjazde sa jeho parťáci rozhodli pre oddych na chate, tak sám vyšiel aj zlyžoval Jordánovu štrbinu. Zjazd až zhora mu prekazil silný prevej. Ako tím máme vo vrecku peknú zbierku.

Z chaty to napriek teplu ide na lyžiach slušne ďaleko, vyzúvame len trocha vyššie ako sme obúvali pred 3 dňami.

Rišo

foto: Matúš, Rasťo, Rišo